Palác odpustenia

*Chíľu neodpovedal- premýšľal nad tým. Potom vážne prikývol* To by šlo. Blízky priatelia sme, ideme si to tam aj skutočne pozrieť.... kto by bol zranený? Ako? *napadne mu skutočne absurdná predstava, ako kečupom poliatého Hikaruho nesie v náručí a zreteľne sa uškrnul. To ako sa hrá so sponkou mu príjde také... zvláštne, ale nie v zlom myslené. Možno skôr roztomilé.*

*na chvíľu zastal, so sponkou v ruke a s dôverne zaklonenou hlavou pozoroval koruny stromov* no.. čo sa týka toho... Hika-chan je slabší čarodejník a... vedel by si zraniť členok... tak aby nevedel chodiť, aby to dosť krvácalo, ale aby to vyzeralo horšie, než to v skutočnosti je. *zatvoril oči a narovnal sa* môže byť? ^^ Hika-chan to urobil už veľa krát, keď nechcel ísť do školy,... vôbec to nebolí, ale vyzerá to hrozne... čo si myslí Ken-chan?

poznámka: Hiyori rada takéto scény ^^

*Tiež zastane a premeria si ho- akoby ho celého naskenoval.* To by mohlo výjsť. Sprav to teda- pokiaľ to fakt nebolí. *Výnimočne nieje zatiahnuté úplne. Cez mraky presvitá slnko a jeho lúče mapujú tváre chlapcov. Každého však ukazuje v inom svetle, hoci ani jeden z nich nieje opálený. Na Hika-chan to vyzerá tak čisto, zdravo a nedotknuto. Zatiaľ čo Kenichi vyzerá akosi chorobne bledo (aj červená z líc sa vytratila). Možno to bude jeho celkým výrazom a držaním tela.* Kedy to spravíme? *opýta sa a privrie oči. Akoby si to počasie užíval. Pravdou ale je, že so slniečkom si veľmi nepotykal.*

reakcia: nápodobne xD

*využije fakt, že sa Kenichi hrbí a aj napriek tomu, aký ma na vec názor Tom, mu skočí na chrbát* hmmm.. ak Hika-chan dobre vie, včera prišli Piati do centra takže... hneď ako dorazia a všetko pripravia, ok? ^^ *usmeje sa a chnapne mu sponkou pred nosom* ale Ken-chan musí byť ,,veľký brat", aby pôsobilo dôveryhodne, že Hika-chan spadol zo stromu alebo podobne, dobre? *obdarí ho ďalším úsmevom a z vačku mu vytiahne tabuľku čokolády - jeho obľúbenej, orieškovej*

*Keby to bol niekto iný, skôr ako to, že by ho mal na chrbte by nevydýchal tú čokoládu. Ale jeho nechá- ako malý sa poznali a čo si pamätá je, že tiež môže sladkosti. Čokoláda vládne svetu - pomyslel si. Chytil mu nohy akoby ho fakt niesol. Niečo ako tréning.* Súhlasím. Len mi budeš musieť vravieť, kade.

rovno, rovno, rovnooo! ^^ *zvýskol (krepé slovo xD) a začal napodobňovať jazdca, akých v Aquere stretávali pomerne často* Je to blízko, stále rovno, toto je jediná cesta, ktorá spája Aqueru s okolitým svetom. a je tu krásne! *vydýchol nadšene a zaklonil sa, takže jeho jediným oporným bodom bolo miesto, kde ho Kenichi držal za nohy* neee, Ken'ichi *po dlhej dobe ho nazval Kena celým menom - vzápätí sa vrátil do pôvodnej polohy a pod nos mu strčil tabuľku čokolády* chce Ken'ichi? lebo za chvíľu nebude *usmial sa vo skvelej nálade*

*Usmeje sa a za chôdze- pevne ho drží, nech sa nestrepe- si odhryzne poriadny kus. S plnými ústami ho podpichne* Ešteže si taký ľahký.... *ale nemá pocit, že tie "jazdecké pohyby" vyzerajú prijateľne pre Toma. Rozhodne sa však tváriť spôsobom: ja nič. Nadhodi si ho na sebe, aby ho trochu napravil. Potom sa s ním nakloní celkom blízko k zemi- keď bol malý, robieval to Dai, aby sa bála, že spadne. Aj tak sa nebála, ale aj tak to chcel vyskúšať s ním.*

* Po dlhom premýšľaní nakoniec usúdi, že ich konverzácia je jedna z tých mála vecí, o ktorých nemusí veľa vedieť. Kráča teda vo veľkom závese za nimi, občas zachytí nejaké to slovíčko, gesto, pohľad a to ho ešte viac uistí o tom, že o nič neprichádza. Jazda na Kenovi je už len vrcholom. Napriek tomu však uchopil pointu.* Ako pasívny poslucháč vás môžem ubezpečiť, že najlepšie sa nám bude pracovať oddelene,* pri slove nám sa pokúsi prepáliť Hika-chana pohľadom. Vyzerá mimoriadne komicky, aj na Zadka.*

*v záklone (a za nadhadzovania :D) sa usmial na Zadka* mph, Hika-chan si ani nevedel predstaviť, že by musel ešte bližšie pracovať so Zadkom... neeeh, Ken-chan *naslepo poklepkal Kenichimu po chrbte* mohol by Ken-chan zdvihnúť Hika-chana? začína sa mu odkrvovať mozog... a už ho nebaví dávať pozor, aby mu čokoláda nepadla na zeeeem *pri poslednom slove zatiahol ako malé dieťa tesne pred plačom* a.. Zadok *zaklonil hlavu, končeky vlasov sa mu dotýkali zeme a padali do tváre* by si mal vymyslieť vlastný plán, nie? ^^ *usmial sa, no vzápätí vrazil temenom do kameňa - zaskučal*

Hups *povie rýchlo a postaví sa normálne- Hikaruho má stále na sebe. Ktovie prečo sú voči sebe taký odmietavý - napadne mu. Mohla by byť celkom sranda, keby spolupracovali. Nie dobre odvedená práca, ale sranda určite. Povie* to je skvelé... *ticho dokončí:* jeden padá do jám, druhý si buchne hlavu o zem. *vynechá to, že keby sa ňom nesedel, nestalo by sa. To je však iba nepodstatný detail! Zastane a počká, aby sa Tom trochu priblížil- je to zvláštne, keď sa urážajú na takú vzdialenosť. Dá si cukrík (ľavý vačok) aby mal energiu na nosenie Hikaruho.*

* Uškrnie sa pri pohľade na Hikarove artistické kúsky, zaklincované krásnym nárazom.* Som zvedavý ako spacifikuješ Ejtmúnsku princeznú, keď sa ani nedokážeš postarať o vlastnú hlavu. Mimochodom, z takýchto úderov bývajú celkom vážne úrazy,* a ja dúfam, že teba neobídu. Prečo je k nemu taký neprívetivý? Prečo s ním odmieta spolupracovať? Skrátka ho od toho niečo silne odrádza, možný, ďalší, šiesty zmysel.* Raz a navždy nám povedz, ktorý zradca ťa k nám priradil, či bol pri vznesení tohto rozhodnutia pri plnom vedomí a či berieš celú vec dostatočne vážne?* približuje sa čoraz viac a keď má Hikara nadosah ruky, chňapne mu po čokoláde, zhodí ju na zem a rozšliape.*
//okej, toto bol menší god-moding, ale rovnaký bol keď Hika-chan Tomovi vrazil :D//

*zakrúti sa mu hlava a tak radšej oblapí Ken'ichiho okolo krku - zasmeje sa* to hovorí niekto, kto je schopný zakopnúť na rovnej ceste? a okrem toho.. *zničene pozrie na miesto, okolo ktorého sa víri prach - ležia tam zvyšky rozdupanej čokolády* Zadok dĺži Hika-chanovi jednu čokoládu. orieškovú. *Kenovi vyloží hlavu na plece* a Ejtmúnska princezná *zamumle* nebude ťažká obeť... Piati sú stelesnením naivity a... prílišnej dôvery... nie, Ken-chan? *nakloní sa, aby mu videl do tváre* aký názor má Ken-chan? ^^

*Zrazu je tak blízko tvárou. Kebyže mu vlasy nepadali do očí, pripadal by si ešte horšie. Dúfa, že sa nečervená a úplne mu vypadne, čo sa ho pýtal. Kľud, to je len tým, ako nemáš povahu na obíjmania, blízkosť a tak.... nič iné. Ach, už to má* Myslím, že by mali byť naivný, *keď rozpráva, vracia sa aj do jeho hlasu istota* ale to asi každý, kto nezažil niečo iné ako to ich úžastné nažívanie si.

* Odrazu má naozaj veľkú chuť byť sám, alebo aspoň niekoľko kilometrov od Hika-chanovej žiary, ktorá mu priam vypaľuje oči a kontrastuje s Ken'ichim.* To iste,* zamumle pri zmienke o dlžobe a v duchu sám sebe vynadá, že tú čokoládu nerozdrvil väčšmi. I tak mu však poslúžila ako skvelá, neforemná voodoo bábika Hikara.* A moje, upozorňujem, jediné zakopnutie, nie je nič v porovnaní s človekom, ktorý nevládze chodiť, vyštverá sa na druhého človeka, visí z neho dolu hlavou akoby mal núdzu precvičovať svoju flexibilitu a nakoniec sa ešte pokúsi privodiť si otras mozgu.* dokončí jedným dychom a pokračuje, akoby nič, v inej téme.* Popravde si neželám nič viac, len aby boli Piati dosť naivní. Možno aj sú, ale aj jedna výnimka by znamenala problém. S ich vplyvom.

*Zadkovu poznámku sa snaží odignorovať, no poznámku si neosputí* Abreu iba závidí Hika-chanovi, lebo Zadka by nikto na chrbte nosil nechceel *vyplazí jazyk ako v materskej škole a otočí sa späť ku Ken'ichimu - neuvedomuje si, čo mu spôsobuje* Piati by mali byť naivní, veď sú to Piati *toto slovo zvýrazní* ale... ktovie, dvaja z nich, Viola a ten chlap, sa Hika-chanovi zdajú nadmerne naivní, ale tá... Delia je ich pravým opakom a.... au, Hika-chana bolí hlava, chvíľu nebude rozmýšľať, dobre? ^^ *usmeje sa a položí Kenovi hlavu na rameno, ako keby mienil spať*

pozn.: gomen, krátke, musím ísť

*Je príliš blízko jeho krku a na to je Ken'ichi citlivý. Hlavne keď mu naň dýcha, nabehnú mu zimomriavky. Snaží sa teda viac sústrediť na "rozhovor". Keby som na chrbte niesol Toma, určite by sa tak nevrtel- napadlo mu ako prvé, zďaleka to však nemyslel v zlom.* Na tých naivnejším teda nebude treba vyvinúť veľa námahy. Predsa by ale zbytočné chyby mohli spraviť škodu. Stačí len jedno malé podozrenie a *ozve sa cukrík, do ktorého zahryzol zúbkami* budú sa mať na pozore VŠETCI. *myslí všetkých piatich. Pozerá pri tom na Toma, aby vedel, že ho nemieni len kvôli hádaniu vynechávať z debaty.*

* Väčšmi pridá do kroku, možno na mieste už nebude toľko času na bezduché debaty. Ale on má čo hovoriť.* No to by som bol zvedavý, čo by spravila náhodná okoloidúca, keby jej Hika-chan bezdôvodne vyskočil na chrbát a ja by som to spravil premyslene,* už už chcel povedať " a Zadok by to spravil premyslene", no včas sa zarazil. Aj tak však cítil potrebu tresnúť si po hube.* Správne, istota je na nezaplatenie. Ale... ešte by ma zaujímalo, čo spravia ostatní. Teodore, Bao a Naora. Už len z princípu zrejme nepočúvnu moje návrhy na infiltrovanie, takže to môže skončiť všelijako. Ach, samozrejme, zabudol som sa spýtať. Bol už Hika-chan v Zakázanom kraji?* spýta sa, pričom dobre pozná odpoveď.*

*hlavu položenú na Ken'ichiho ramene; užíva si okamih, ktorý aj napriek Zadkovej otravnej spoločnosti pôsobí veľmi... pokojne. Hika-chan už takýchto okamžikov asi veľa nezažije, že? zamyslí sa, no vzápätí si uvedomí, že Zadok, otravný suchát Abreu, sa ho niečo pýtal. koľko toho môže Ricchan vedieť? asi všetko, keď už pracuje s Hika-chanom.* no... Hika-chan sa zrejme narodil v Zakázanom kraji, ale nepamätá si nič do doby piatich rokov ^^ a potom ho našli v lese bla bla... to je fuk ^^ Ricchana by to aj tak nezaujímalo, ale v každom prípade... áno, v Zakázanom kraji strávil väčšinu života.. ešte otázky... *otočí sa celou hornou polkou teľa - vyzerá ešte komickejšie ako normálne* ...Ricchan? ^^ *zaškľabí sa*

*Cíti také zvláštne napätie..... Možno sa potom Hikaruho opýtam- zaumienil si. Drží mu nohy, aby sa ešte poriadne nevysypal. Začína mať pocit, že mu mierne tŕpnu ruky z toho, ako ich má v jednej polohe. Na tvári sa mu nič neukáže. Zas je tu starý Ken'ichi. Vloží sa do toho, lebo sa stále nedozvedel to, čo vlastne chcel.* V AKOM rozostupe príjdeme? Máš nejaký plán, Tom? *s Hika-chan ide určite on (veď ho nesie), ale má pocit, že Tom sa fakt chce oddeliť. Predstava, že by sa mu niečo stalo mu nieje práve príjemná.*

* Kyslo sa usmeje a asi po prvý raz sa mu v očiach zaleskne skutočný záujem o niečo, čo sa týka Hika-chanovej osoby.* Vlastne áno,* nevníma si otravnú prezývku a pokračuje,* ako si sa dostal von zo Zabudnutého kraju, keď aj nám to robilo veľké problémy? A ako si sa dostal späť do ZK, keď je to pre cudzincov prakticky nemožné?* pokrúti hlavou v snahe vymeniť svoje zvedavé JA za svoje vážnejšie JA a odpovie Kenovi.* Teraz by bolo vhodnejšie držať sa spolu, ale ako som počul, plánujete sa odpojiť. Tak sa odpojte a rovno mi poďakujte, lebo ja o tom poinformujem Naoru, keď sa vrátim do ZK. Ale ako som už povedal, chodiť tam a späť je náročné, tak ju možno nezastihnem a rovno začnem s infiltráciou Naivy.

*prekvapene naňho pozrie, nečakajúc taký príval otázok od neho. zlezie z Ken'ichiho - táto poloha už mu bola nepríjemná - na chvíľu ostane stáť na mieste a snaží sa znovuovládnuť odkrvené nohy* hmmm... Hika-chan Ricchana fakt nechápe... najskôr sa tvári maximálne otrávene z faktu, že musí byť s ostatnými a potom sa chce ísť sťažovať.. i keď... *zahľadí sa na na oblohu* je to Abreovský spôsob, tí si vždy liečia komplexy zneužívaním moci ^^ nie, Ken-chan? ^^ (<< mega-žiarivý-úsmev) a čo sa týka prevozu... Hika-chanovi vždy pomáhali čarodejníci, sám mágiu viac-menej zvláda ^^" poďme už, lesy sú za tmy desivé *zamumle a dobehne Ken'icho*

*Keby to záležalo na ňom, Kenichi by skupinu nerozdelil. Predsa len si na mladého Abreua zvykol a aj si ho obľúbil. Pozrie na oboch a slabo sa usmeje- neuškrnie. Keby sa rozdelili, bol by koniec tým podpichovaniam. Pokiaľ neprovokujú jeho, celkom sa aj baví.* ---alebo aj príklad, keď si dvaja nesadnú....*dokončí už hlasne. Vie, že presúvať sa krajmi nieje práve jednoduché a ani bezpečné nie. Pochybuje ale, že by Hikaru nedostal, čo nechce. V tomto by ho mohol Tom pochopiť- detstvom sa tiež musel prebíjať, no nie?*

*Odpovede na svoje otázky v podstate dostal, preto sa opäť ponorí do ticha. Dokonca si odpustí pár poznámok na Hikaruho adresu, no po chvíli si to začne vyčítať a po niekoľkých minútach držania bobríka mlčanlivosti mu z úst vykĺzne: * Lesy sú pre teba desivé, keď sa schyľuje k piatej hodine večernej, že?* môže sa mýliť, keďže obloha sa naozaj znateľne zatiahla, no pokiaľ mu pamäť siaha, z hostinca vyrazili o dvanástej a viac než päť hodín istotne nekráčajú. To by ho už nohy neposlúchali.* Zdá sa mi, že sa opakujem, no o chvíľu sme tam. Vežičky pribrali na výške,* prehlási s vztýčeným ukazovákom, pohľadom vyhľadávajúc Kena, s ktorým teda veľa slov za dnešok neprehodil.*

*rozhorčene sa zamračil* ale lesy sú desivé! hlavne v noci, Hika-chan počul, že v okolí Centra je zver, ktorá ovláda mágiu a vylieza až na noc a... *požiera ľudí. chcel dodať, no vzápätí si uvedomil Zadkove úmysly a ponoril sa do ticha podobného tomu Kenovmu*

*Zachytí pohľad, ktorý po ňom vyslal Tom. Má pocit, akoby odvtedy, čo Dai umrela, bol nejaký blok. Vždy si totiž našli aspoň nejakú tému na rozhovor, hm! Potichu povie- hlasnejšie ani nemusí:* Musíme sa rozdeliť? *pozrie inam* Sám si povedal, že ísť spolu je istejšie. *neušlo mu ani ako Hikaru spomenul to s lesom. Fakt sa bojí?*