Palác odpustenia

*Až sa začína cítiť ako mutujúci chlapec, čo jej tak od vykrikovania preskakuje hlas. No jej tvrdá práca prináša prvé ovocie v podobe Roryho. Ich rýchle objatie musí vyzerať ako z grotesky, vlasy jej lietajú kade tade a sukňa na tom nie je o nič lepšie. Koľkože sa to nevideli, bože, mesiac? Potláča nutkanie uškrnúť sa a zahlásiť "Rorkooo, ale si nám to vyrástol!", ale zmieta sa v pochybnostiach, keďže vie, ako mu táto podpichovacia fráza môže liezť na nervy. Ale čo už s ňou, synonymne zvanou aj "nástojčivosť sama". Ona skrátka musí povedať to, čo pôvodne povedať nechce.* Rorkooo, ale si nám to vyrástol!* zatiahne s rovnakým úškrnom, aký si predstavovala v svojom vnútornom kine pred pár sekundami. V diaľke za jeho plecom rozozná obrys Ďalšej známej osoby. Skôr než zaostrí pohľadom jej tvár, podarí sa jej identifikovať kvetiny, ktoré postava drží. To nemôže byť nikto iný ako...* Deeeeel!* hodí jeden previnilý pohľad na Roryho a plnou rýchlosťou sa valí na Deliu, dúfajúc, že jej nespôsobí svojou váhou žiadne zranenia. K uzatvoreniu ich rodinného kruhu už chýba iba jeden človek...*

*Od momentu, kedy Dai opustila brány tohto sveta, ubehla prakticky iba dvojica dní, no aj tie sa zdali večné. Z počiatočného šoku sa už Zadok prebral, no jeho zlá nálada mu ostala. Prekvapenie nahradilo dačo ako smútok, no v Tomovom pojímaní to smútok istotne nebol. Keď si spomenul na to, ako ju rád provokoval, vždy mu prišlo clivo.* Vravíte, že som začal vrieskať na celý hostinec?* spýtal sa pochybovačne a neveriaco, s obočím prudko nadvihnutým. Cesta k Palácu odpustenia cez hustý les by sa mohla zdať príjemnejšia za živej vravy, no tentoraz by ju na radšej prekráčal v tichu.*

Mph *prikývol nevšímajúc si pomyselný mrak zlej nálady, ktorý nad nimi poletoval. alebo to bol jeho zámer...?* Ricchan (ako Riť-chan) vrieskal ako malé decko, ktorému niekto zobral jeho obľúbenú hračku... nie, skôr ako keby mu trhali zub ^^ vyzeral veľmi, veľmi zaujímavo, však Ken-chaan? *hodil sa mu na chrbát, až na okamžik pripomínal opičku a nenarušene pokračoval* Hika-chan by sa stavil, že ho bolo počuť až do tej aleje, v ktorej sa Ricchan pred chvíľou takmer zabil ^^ a to už je kúsok...

*Kenichi nečakal, že sa na neho "fyzické slniečko" bude lepiť, ale ustál to.... vie, aké máva Tom stavy, no aj tak má čo robiť, aby sa neuchechtol pri spomienke na zmätok, ktorý Tomov záchvat vyvolal. Hlasom, v ktorom cítiť podpichovanie potvrdí* Hai, hai..... Ktože som to bol? Tvoja teta? *Odvtedy čo umrela Dai je iný. Viac prejavuje pocity, no naopak ich menej cíti. Bývalo to inak. Nie preto, že by to nevedel, to nie. Má len pocit, že jeho väčšia časť je niekde inde. Doteraz vlastne neviem, čo sa stalo. Hikaru, čo tu vlastne robíš? Ako sa môžeš správať tak... - ako by sa ho nič pochmúrne netýkalo*

*Ak sú ich slová pravdivé, a Tom by sa teda vôbec nedivil, ak by neboli, jeho ego za posledné dni inkasovalo niekoľko hlbokých rezných rán.* No dovoľ, ja nemôžem za to, že sa jamy objavujú na miestach, kde by ich človek vonkoncom nečakal,* zareaguje na Hikaruho pripomienku. Zároveň ohrnie nosom nad svojím novým pomenovaním.* To, že som ti zakázal volať ma Zadok, ešte neznamená, že ma môžeš volať riť,* zalamentuje a náhle, akoby prečítal Ken'ichiho myšlienky, vysloví dlho zabúdanú otázku.* A čo tu vlastné robí taký buzerant ako ty? S nami? Tu!?* Hika-chana z jednej strany nevie vystáť, no aspoň niečo narúša tú hustú, ponurú atmosféru, ktorá by ich za iných okolností sprevádzala.*

*na moment, tesne potom čo ho Zadok nazval buzerantom, stuhol. zdalo sa, že dusná atmosféra, ktorá dovtedy obklopovala skupinku sa zbehla na jednom mieste - okolo Hikara (? - jebnutá slovenčina). zošuchol sa z Kenovho chrbta a zaťal päste* čo to... Riť povedal?! *okamih zbieral všetky svoje sily do svojej päste, do jediného úderu.
naprahol sa a vrazil Tomovi, až mu z nosa vytreskla krv* HIKA-CHANA NIKTO BUZERANTOM... *vzlykol* NAZÝVAŤ NEBUDE!! hlavne nie... to je fuk... *nedokázal premôcť vzlyky a k všetkému začal plakať - potlačená frustrácia a nervozita z predošlých dní naňho doľahli a plačúc odbehol priamo do hustého lesa*

poznámka1: gomen, ale také to veci neviem vyjadriť :/
poznámka2: odbehol iba kúsok, niekoľko desiatok metrov a čupol si pod strom, kde reval, ok? ^^

*Kenichiho akoby pohľad na krv, krik a plač vytiahol z myšlienok a akejsi tmy. Pozrie na Toma a potom sa vyberie smerom k stromu, kde Hikaruho videl ísť. Prečo ho to tak urazilo? napadne mu a čupne si k nemu.* Určite to tak nemyslel... *povie /dúfa že/ povzbudzujúco, hoci nevie, ako Tom slovo "buzerant zamýšľal".*

*Šokovane si uvedomí, že mu z nosa, ZAS a ZNOVU, vyteká čosi teplé a červené. Boh žehnaj dlhorukávovým tričkám, pomyslí si, a ľahostajne zotrie krv rukávom. Po zhliadnutí Hikarovho (bože, to skloňovanie :D ) výstupu ho už naozaj nemôže nič prekvapiť. Ležérne pokrčí plecami, prevráti oči v stĺp a taktiež sa vyberie smerom, kadiaľ utekalo to hyperaktívne, svietiace teleso.*

*zrak zdvihol hore ku Kenovej tvári a vzlykol, už pokojnejšie* myslel... ľudia od Abreov vždy všetko myslia vážne, bez ohľadu na city ostatných v okolí *dodal, alebo skôr zašepkal, hypnotizujúc steblo trávy, na ktorom Ken'ichi stál* Bolo to od neho hnusné, Hika-chan nemôže za to, že ho sem poslali.. *a napriek tomu, že sa snažil, nemohol urobiť nič... prečo je taký neschopný? vzlykal; napriek svojej povahe slniečka nekontrolovateľne prepadal zúfalosti* nee, Hika-chan by chcel vedieť.. vadí.. vadí jeho prítomnosť Ken-chanovi? *pohľad zavŕtal ešte hlbšie do zeme - pomaly už videl aj korene rastlín rastúcich v okolí*

*Hryzne si do pery v nervóznom geste. Prečo sa tvári tak nešťastne a neisto? Keby sem nedošiel, s...... -aj v duchu sa odlmčí na chvíľku- ...smrťou by som sa nevyrovnal takto. Vstane a vytiahne na nohy aj jeho.*Neblbni, Hika-chan. Určite tu neprekážaš... *hľadá niečo po vreckách* Na ^^ *pokúsi sa usmiať a podáva mu veľkú tabuľku čokolády*

*Už vo svojich troch rokoch prišiel Tom na jednu zásadu, ktorá mu neskôr ovplyvnila celý život i správanie: "Keď má Zadok zlú náladu, musia mať aj ostatní zlú náladu." Preto by v tomto momente nedbal poštvať proti sebe Hika-chana i Kena.* Ak nie si buzerant, prečo vyrevúvaš po niekoľkých nepekných slovách? Z osobnej skúsenosti viem, že to robia len ženy. A deti, ale to je teraz vedľajšie. A navyše, ak by Hika-chan nerobil scény, mohli by sme už byť pápá v paláci!* vyzerá to tak, že Hika-chan je dokopy zženštilé dieťa. Inak si Tom nevie vysvetliť, prečo k jeho menu pridáva -chan, pričom mu táto osoba vrcholne píli nervy, rozpráva spôsobom, akoby pred ním čupelo polročné miminko a navyše mu ani nevracia úder päsťou. Na to zrejme ešte príde čas.*

*nervózne odhryzne z čokolády, ktorú práve dostal a usmeje sa na Zadka* Hika-chan by rád videl Zadka, ako za 10 minút príde k palácu, ktorý je vzdialený 5km. bral by si z neho príklad, aby najbližšie nebol bremenom skupiny ^^* vyjde na hrboľatú cestičku vedúcu lesom, po ktorej pred chvíľou išli* no? má Zadok nejaký špeciálny spôsob, ako sa pri vysokom tempe nezabiť napriek vlastnej nešikovnosti? alebo jeho najväčším úspechom ostáva opakované vytáčanie svojej matky? nie, počkať, utiekol z toho cvokhousu, to sa tiež ráta k úspechom, či? ^^ *nezdá sa, že ešte pred chvíľou bol dokonalým príkladom kôpky nešťastia - teraz má naopak náladu na provokovanie, ako už dlho nie*

*Pozrie na Toma a pokrčí plecami v mierne ospravedlňujúcom geste ako: Na to sa musí len zvyknúť...povie* Nechajte to tak a poďme. *nerád by tých dvoch videl rozhádaných- Hika-chan má rád a Tom je niečo ako.... hmm.... nevie to vyjadriť. Možno kamoš? Asi nie.* ((Tom by rozhádal narážkami Hikaruho a Kenichiho? Chcem vidieť :P))

*Už pri písmene Z, ktoré jasne rezonuje z Hikarových úst, mu idú prasknúť žily. Namiesto výbuchu však zatne zuby a vylúdi nepresvedčivý úsmev.* Vidíš tam tie vežičky nad stromami? Och, pardón, zabudol som, že tvoja výška ti to nedovoľuje. Každopádne, signalizujú, že Palác je neďaleko a bez tvojho hysterického kňučania sme už mohli byť, prinajmenšom, bližšie než sme teraz, Hika-chan* To je teda postreh! Pri vyslovení poslednej hlásky si do „must-do“ listu pridáva aj položku :„Neoslovovať Hikara Hika-chan!“.* Pre tvoju informáciu, chodiť viem celkom schopne, aspoň sa nemusím nikomu vešať okolo krku. A matku nevytáčam. Iba som sa za 15 rokov naučil hrať na jeden nástroj- jej nervy. * na Ken’ichiho gesto zareaguje len nechápavým pohľadom a otočí sa, rozhodnutý dívať sa pod nohy a nevenovať Hikarovi dôvod na smiech.*
// nie, myslela som to tak, že Zadok by proti sebe samému poštval ich :D na tú druhú možnosť je Ken až prílišným Hika-chanovým stúpencom :D a mimochodom, obávam sa, že to budete nerady počuť, ale musím ísť :( prepáčte, ale... ďakujem :) zajtra, pozajtra, popozajtra hádam pokračujeme? :)//

*pri Zadkovych slovách zaklonil hlavu a... schuti sa zasmial, čokoláda už nebola potrebná* keby si Zadok urobil aspoň nejaký prieskum pred tým, ako sem prišiel, vedel by, že vežičky v Centre vidieť za dobrého počasia v päťdesiat kilometrovom okruhu.. ale Zadok na niečo podobné vôbec nepomyslel, že? to nevadí, Hika-chan ho už povedie ^^ *sladko sa usmial jeho smerom a začal ,,generálny ignor" ako tieto stavy niekto nazval. priplížil sa ku Kenovi a spýtal sa* bol už Ken-chan niekedy v Centre? Hika-chan hej, je to tam prepchaté rôznymi divnými kvetmi, Hika-chan má na polovicu alergiu a musí so sebou nosiť kvapky...

*Kenichi sa zamyslí* poriadne v centre... som vlastne ani nebol. Takže, neviem. Ako ďaleko teda asi sme? *opýta sa a dúfa, že sa tí dvaja neposekajú. Napadne mu ďalšia vec a na chvíľu ustrnie a zastane* Ehm... viete.... *trochu sa z obvyklého prihrbenia vystrie, no stále si ničí chrbát* keď sme sa chceli infiltrovať prvý krát, mali sme s *pohľad inam* Dai niečo zahrať. Čo spravíme teraz? *vyberie si malé guľaté lízatko s melónovou príchuťou*

*pozrie na oblohu a chvíľu premýšľa, ignorujúc studený závan, spôsobený zaznením Jej mena* podľa výšky vežičiek,... 3 - 4 kilometre, to aby Ken-chan s Hika-chanom začali vymýšľať ten plán, že? ^^ *schmatne Ken'ichiho za rukáv, pôsobí trochu komicky(?)* a čo keby niečo zahrali oni? Hika-chan môže byť bratranec alebo... nie, to je jedno *uškrnie sa sám nad sebou pochybujúc, že by Ken'ichi niečo podobné pripustil* Nejaké návrhy? *celým telom sa otočí ku Ken'ichimu, ukazujúc Zadkovi svoj nezáujem*

*Spýtavo na neho uprie pohľad, no nie tvrdo xD skôr sa tvári tak, zvedavo.* Čo bolo to, čo si chcel navrhnúť? Ja žiadny plán nemám *prizná* takže sa asi zachytím všetkého možného. *prvý krát, čo som nemyslel do predu. To so sestrou ma dostalo z formy. Prečo vlastne umrela tak blbo?? *

*snaží sa zamaskovať rozpaky, no zdá sa, že neúspešne* nie, nie, to bol len nápad, nerealizovateľný, Hika-chan má príliš bujnú fantáziu *zaškerí sa ako opička, no mierne pokračuje* čo.. chceli urobiť dvojčatá? Hika-chan si uvedomuje, že to nie je asi najlepšia príležitosť, ale naozaj by mu to pomohlo.. Ken-chan? *znovu mu pozrie do očí, snažiac sa odhadnúť jeho náladu - v poslednej dobe sa mu zdá oveľa lepšie čitateľná* a ešte jedna otázka... Zadok sa zúčastní? *pri spomenutí Tomovho mena po ňom mimovoľne mihol pohľadom*

*Tiež pozrie na Toma a preberie si myšlienky.* Asi by sme mali príjsť spolu- je to síce nápadnejšie, ale keby bolo viac príchodov, bolo by to horšie, že? *hovorí s lízatkom v ústach. Potom ho vyberie a ukáže ním na Hikaruho* Ale.... celkom by ma tvoja "bujná fantázia" zaujímala. *dá malý úškrn* Takže to pekne povedz.

nie, nie, bujná fantázia znamená u Hika-chana fyzicky nemožné nápady, vyrastal v prítomnosti príliš veľa čarodejníkov *začervená a potom sa pozrie ponad plece na Toma* čo keby... sa Hika-chan a Ken-chan infiltrovali ešte počas porád, to znamená nejak uprostred týždňa a Tom by prišiel na rad až po skončení, keď by jeho... korisť... cestovala späť na kraj? to by až také nápadné nebolo a okrem toho spolu Piati nebudú v kontakte, nie? ale.. to bol iba nápad, Hika-chan si za ničím vážne nestojí... *zamyslene zamumle a kráča po prašnej ceste, vyhýbajúc sa akýmkoľvek dieram*

*Zamyslí sa. Má pocit, že keby sa rozdelili, bolo by to iné. Na druhej strane, zabránilo by sa zvadám. Navyše, dosť pochybuje, že by za ním, alebo Hika-chan Tom smútil. Vloží lízatko do úst- predtým ho iba oblíže (niekto perverzný by sa cítil provokovaný).* Asi by to išlo. Ale budeš mi musieť povedať, čo máš v pláne. Improvizácia nieje moja silná stránka. *snaží sa zachytiť jeho pohľad tak, že ide bližšie pri ňom*

*snaží sa vymyslieť náhradný plán; nedarí sa mu, no predstava odhalenia...* noo.. keby Hika-chan predstieral, že vyrastal v... v... náhradnej rodine s Ken-chanom a... sú sami... nie, to je blbé, Hika-chan asi nemá tvorivú náladu alebo čo.. veľmi ho to mrzí... *sklopil zrak a keby bol mačka (nekoooo!! ^^), asi by sklopil aj uši* Hika-chan je navyše... a nedokáže pom- *čo je to s Hika-chanom? ak bude takýto, Ken-chan ho už nebude volať slniečko... vzdychol si, no nedokázal sa prinútiť, aby sa aspoň navonok správal veselo*

*Ichimu prvýkrát napadne: Máva aj on tmavšie dni? Čože to spravil, keď som bol na dne?* Hikaru.... *už viem, objal ma- no ja to ešte neviem- dokončí v duchu. Položí mu aspoň ruku na rameno.* to je úplne v poriadku ^^ *nepredstierane sa usmeje, lebo sa CHCE usmiať. Nevie príjsť na to, čo chcel navrhnúť.* Keďže príjdeme ako dvojica *uvedomí si, ako to znelo* tak asi budeme mať nejaký vzťah, možno ako blízka rodina, alebo.. *uvedomí si, kam to speje a rýchlo zahrá, že hryzol do lízatka a zabolel ho zub. Takéto veci nezvláda. Ale chcel by. Na porcelánovej koži mu vidno jemné červenanie.*

a čo tak,... blízki priatelia? čo... hmmm *zamyslí sa - pohráva sa pri tom so sponkou vo vlasoch* čo chceli vidieť celý Quabdur... alebo... chceli ísť do Centra, aby ponúkli svoje služby tej... Thu, lenže jeden z nich sa zranil? to asi nie je moc presvedčivé,.... i keď... Thu a všeobecne Piati by mali byť milí a ochotní, nie? *keď neprichádza odpoveď, Hikaru radšej sklopí hlavu a snaží sa byť neviditeľným*