Zasadacia miestnosť, kaštieľ Ibion

*V práve najneočakávanejšej chvíli sa prihlási.* Ja tu ževraj len leniviem, čiže ľahká úloha- ľahké riešenie. A beriem si Ebu, Breanne náhle klesla popularita, odkedy nedokázala evakuovať ľudí pred zemetrasením spred niekoľkých mesiacov. Čo je najlepšie, ani si to sama neuvedomuje,* nikdy dáko nebažil po sláve, povinnosť si vykoná, málokto sa bude pozastavovať ad tým, či mal úlohu ťažkú alebo nie, tak kde je problém?*

*poznámku toho hnedovlasého chlapíka úplne odignorovala a presunula sa k Tomovi* Toom *zatiahla medovosladkým hláskom a prešla mu prstom po krku - Prepáč Nii-chan* prečo sa chceš zdržať analýzy? Veď by nám to taak pomohlo, no nie? Tak nebuď netykavka, dobre? Fakt by ma to zaujímalo.. *ďalší medový úsmev*

*Kenichi má čo robiť, aby nepretočil očami a ani nevyprskol od smiechu. V hlave mu totiž prebehne scéna, kde zopakuje presne to isté po Dai- to by dopadlo! Obdarí Toma jedným zo svojích zriedkavo výrazných úškrnov a povie.* Bolo by, myslím, celkom zaujímavé, keby si nám povedal svoju doterajšiu dedukciu o všetkých, ktorý tu sme. *Ako dopovie, úškrn ešte viac vykrivý povytiahnutím kútika úst dohora. Z ľavého vačku vytiahne gumených macíkov.*

*Jej prst mu spôsobí mierne kŕče, keďže bol od detstva háklivo šteklivý. Chvíľu ju nechá tak, no potom jej prst chytí a s rovnako šialeným úsmevom ho odsunie, chvíľu si neuvedomujúc, že ho vykrúca do podivného smeru.* Prepáč, nechal som sa uniesť. Ale ver, že toto je lepšia metóda na to, ako ťa zastaviť, než tá, ktorú si práve predstavujem,* ponapravuje si bronzovú vestu i manžety na košeli. * Tak, Ken’ichi, keď tá tvoja sestra tak krásne prosí...,* hlboký nádych a výdych.*
Naora chce sama sebe dokázať, že nie je na tomto svete iba omylom, hoci z jej správania sa dá vycítiť, že omylom je. Bao má väčšinu času v gatiach, pretože sa bojí. Ale nemyslím, že to bude čisto Naora, skôr niekto za ňou. Tuto milý Teodore berie celú situáciu ako divadielko, ale zároveň sa bojí o svoju kožu. Ostatné si nechám pre seba a... Ebu máme teda vybavenú,* dokončí vysilene.*

*Zámerne vynechal naše hodnotenie.... netreba sa ale nechať vyviesť z miery, časom sa to aj tak dozvieme. Snaží sa zúbkami prehrýzť macíkov. Niekedy by ich mohol používať ako žuvačky- ale nesúďme výber v ich obchodoch. * Pýtal si sa ma aj, kam sa cítim... Odpoveď je- nikam. No poznám sa dostatočne na to, aby som vedel, že splním, čo budem mať zadané. A rovnako nesklame Dai. Môžeme sa teda venovať Ejtmúnu. *slabo sa usmeje na Dai a potom čaká, kto sa ešte prihlási.*

Ďakujem nii-chan *zašepkala bratovi do ucha keď k nemu doplávala, no hneď obrátila svoju pozornosť k ostávajúcej dvojici..*Kto z vás si zoberie Veilet? Osobne mám pocit, že na túto úlohu by si bola vhodná ty *ukázala na Bao* ako sa vlastne voláš? Zatiaľ poznám len Naoru a Toma..

*Mlčí, ale registruje každý detail, odkedy Tom spomenul analyzovanie ľudskej povahy, hneď sa cíti previnilo, že sa o to vlastne nikdy vedome nepokúšala. Prvý raz, keď si Tom sadol na stôl, sa jej snaha prejavila v myšlienke „Bože, len nech si nedá dole topánky...“.* Bao,* nemá povahu ako väčšina z nich a nepotrebuje zatajovať fakty, ktoré nemajú byť prečo zatajené. * A Violu mám naštudovanú, tak prečo nie? Ale to by znamenalo, že nám ostala Naiva a Enfys. Naora a Tom.

*Nikam? Iste sa niekam cíti, ale... Na okamih pocíti bolesť v páse. Nie od úderu, kopu, alebo iného násilia, ktorého sa mu dostalo. Slabé pichnutie, ťahanie, ktoré zosilňuje. A náhle vymizne. Vyvedie ho to z miery, pretože...* Zo skúsenosti s otcom viem, že Naora sa snaží využiť všetko, čo má dve nohy a je mužského pohlavia. Dokonca, čo je veľmi zvláštne, by mi bolo toho vládcu Enfysu ľúto,* prehodí s potláčaným smiechom*

*Kenichi skonštatuje s už opäť neprítomným pohľadom a stále sa trápiac s gumou v ústach (ach, bože, to znie)* Takže tým by sme to mali aj vyriešené, nie? Už len musíme zvážiť, ako sa tam nielen dostať, ale aj nenápadne. Pod nejakým dôvodom. Naora by problém mať nemala- myslené vo všetkej slušnosti. Ale čo ostatní? *Pozrie na Toma a napadne mu: Predveď sa, Tom.*

Tom? No predveď sa... Zatiaľ idem zohnať nejaké otáčacie kreslo, za chvíľu som späť *vykráčala potichu z miestnosti*

*Za poznámku o Naore by mu najradšej podal to lízatko, čo pred nedávnom vyhodil, alebo aspoň vytiahol dáku inú sladkosť, no bohužiaľ, vačky má preplnené inými dôležitosťami. Odkiaľ sa to v ňom berie, preboha? Naorin výraz a.k.a „no dovoľte!“ v jeho vnútri vyvoláva lomcovanie smiechom.* Bao vyzerá nevinne, Viola by ju prijala ako dvornú dámu, aj keby mala náladu v keli. Ja si už niečo vymyslím. Teodore je vhodný na pozíciu ochranky. Vy dvaja by ste spolu vedeli rýchlo komunikovať. A ste, ech, sme, prakticky ešte deti, ľudia z Quabduru deti neupodozrievajú. Môžete jej zahrať na city, divadielko, napríklad Ken ležiaci na ceste po tom, čo ho prejde koč a Dai roniaca krokodílie slzy, všetko v správny moment,* zrejme nepouzil maximum svojej fantázie, no... ostrá bolesť v bruchu sa opäť navrátila.* Dai, aj ja si jedno prosím!

*Odkiaľ sa to v ňom berie? Jednoducho je úprimný a nič mu nebráni používať slová, aké chce. Premeriava si sáčok so zvyšnými medvedíkmi a odhaduje, ako dlho mu vydržia. Povie* Nápad je to celkom dobrý, myslím však, že na city bude hrať skôr Dai ako ja.... Ale prosím, nehovor mi Ken, pripomína mi to... Barbie. *Zakončí s mierne rúžovými lícami. Tú prezývku nemá rád rovnako, ako Barbie samotnú xD.*

*v tom momente sa roztvorili dvere* KEN-CHAAAAN! už som tu! *ťahá do miestnosti kreslá jedno za druhým pričom do nej dverá niekoľko krát vrazia* Na čo ste prišli? *Nenormálne šialená nálada*

Okej, nechám to na vás, ale... neposerte to,* dodá skôr pre istotu, než z obavy. * Áaa, ďakujem, slečna,* hodí sa do jedného z kresiel, ktoré Dai priniesla, hoci očividne nebolo určené jemu. Na svoju opovážlivosť však razom doplatí, keďže v momente, kedy nasadne na to kolieskové monštrum, konštrukcia povolí a on oäť skončí na podlahe.* Dokelu, na mňa gravitácia pôsobí silnejšie, než na ostatných, alebo čo?! Zrejme to bude tým, že som zabudol, kto ich skladal...

*Prenesme predchádzajúcu scénu do grotesky a je jasne vidieť, ako pri oslovení "Ken-chan" sa Kenichimu pri hlave objaví kvapka ako v animovaných filmoch. Poznámke Toma, aby to neposrali nevenuje odpoveď už len kvôli tomu, že jemu by sa nezodpovedal xD. Keď sa Abreu zosype na zadok, zatvári sa neumelo chápavo namiesto výsmechu (až to môže byť ešte viac ponižujúce) a prehodí* Tie stoličky sú dnes zradné... *Potiahne si k sebe druhé kreslo, no miesto toho, aby Toma nasledoval, ostane v nej čupieť. Zváži a povie* Mal by si nastúpiť na sladkú diétu... na! *Ponúkne ho poslednými gumennými medvedíkmi.*

*Natiahne sa pre ponúkané sladkosti, ale nevrhne sa na ich masovú konzumáciu, iba si ich strčí do náprsného vrecka, ktoré má veľkosť zápalkovej škatuľky.* Vďaka. To vieš, na horšie časy,* preloží si nohy do tureckého sedu a z neho sa pokúsi efektívne postaviť, no na chvíľu zapochybuje o tom, či pádom neutrpeli spodné končatiny poruchu. S trasľavými kolenami sa mu podarí prejsť k Dai. Dlaňou preskúma stoličku. Musí byť predsa galantný a nedovoliť dáme spadnúť na zadok. Chvíľu má nutkanie vytiahnuť jeden zo šróbov, ktoré ju držia pohromade, ale musí byť predsa galantný a... * V poriadku, mám zrejme len nešťastnú ruku,* vráti sa k vlastnej rozsypanej stoličke, opäť si prekríži nohy do tureckého sedu a bez ďalších komentárov k svojej činnosti začne prezerať jednotlivé časti, snažiac sa ich dať dohromady.* Ken, čo navrhuješ ďalej? Ups, pardon, Ichi mi ukĺzlo,* sústredene skúma princíp, akým bolo sedadlo upevnené ku zvyšku nábytku.*

*Šibe mu? rozmýšľa, no nakoniec sa doslova hodí na stoličku, ktorá sa nebezpečne zakníše, no ignoruje to* Na čo ste prišli, kým som tu nebola? *poobzerá sa, no zdá sa, že nikomu sa nechce hovoriť, takže sťuchne prstom do Zadka, (omj xD) ktorý vedľa skladá stoličku* Vysvetlíš mi to? *ďalší medový úsmev, Ken-chan len sa nesmej!*

*Snaží sa nedať najavo tik o ktorý sa jeho telo pokúšalo pri opätovnom slove "Ken". Rovnako skúša ignorovať správanie jeho sestry, lebo zastáva názor: Keď sa niekomu dostaneš pod kožu, nemôžeš o ňom nič nevedieť... na druhej strane, nieje to úplny hlupák, aby na to hneď skočil, nie?* Navrhol by som, aby sme začali čo najskôr, pretože po čase by im mohla byť podozrivá naša nečinnosť... najskôr sa však budeme musieť pripraviť na situáciu, ktorá nastane po infiltrácii a to: priame zosadenie. Lebo to bude najvýznamnejšia časť, aj keď asi nie najťažšia vo väčšine prípadov. *opäť vravel ticho, pomaly a pokojne- nezvykne ho niekto prerušovať.*

Tak dosť,* náhle sa postaví, keďže pohľad na tú protivnú trojicu už začína byť nezdravý.* Počúvaj, Tom Z.,* zvýrazní „zet“ v jeho mene, keďže asi jediná z nich sa dopočula o jeho strednom mene, a tým vlastne prizná spojenie s Todeusom, ale čo už na tom záleží. *Strieľaš si z nás, alebo čo?! Všakže ťa sem otec poslal?! Eh, pretože som minulý štvrtok nebola, ehm, k dispozícii? Tak mu láskavo odkáž, že si má svoje problémy riešiť sám a neposielať syna, aby mi zahral na nervy.* Keďže je v akurát správnej výške, natiahne sa za Tomovými vlasmi a doslova sa mu ich pokúsi vyšklbnúť, čím ho okamžite postaví na nohy. Keďže je o niečo nižší než ona, pri chôdzi sa zdá, akoby ho ťahala vo vzduchu. Takto namáhavo dokráča až k dverám, ktorými prišli Bao s Teodorom, otvorí ich a vyhodí ho na chodbu, bleskovo zabuchnúc dvere. Pre istotu sa do nich zaprie a prekríži si ruky na prsiach.* Takže, keďže je Tom značne indisponovaný, odpoviem ti ja. Navrhujem starú dobrú metódu, súkromie a dýka. Značná symbolika, keď uvážime situáciu spred niekoľkých desiatok rokov.

*Ani sa nenazdá a ocitne sa na chladnej chodbe, v ktorej počuť len tlmený Naorin hlas. Bolestivo si pošúcha vršok hlavy, no nevzdáva sa. Najskôr len jemne zaklope, potom sa do dverí skúsi zaprieť. Nič. * Ako sa opovažuješ vyhodiť ma práve v momente, keď sa ku mne Dai pre zmenu nespráva ako k neposlušnému psovi!?,* zakričí s uškrnom, chrbtom sa zapierajúc do dverí. Na okamih povolia a vytvorí sa tenká štrbina, cez ktorú si však dokáže prestrčiť len prst. Aj ten to v momente schytá.* Auuu! Uvedomuješ si, komu ubližuješ?* nakoľko mu prst zostala zaseknutý a štrbina pootvorená, keď potlači ešte väčšmi, podarí sa mu nakuknúť do izby. S predchádzajúcou skúsenosťou sa však drží v určitom odstupe, otvárajúc dvere chodidlom.*

*pomaly sa otočí k Naore a povie* Naora *pozrie jej priamo* snáď sa nebojíš, že by ťa niekto o toľko mladší zatienil, však? I keď *zasmeje sa súkromnému vtipu* asi sa už stalo, však? a ako už naznačil: *vstane a s každým krokom sa k nej približuje, na tvári má šialnene odhodlaný výraz* ja.nikam.bez brata.nejdem! *pri poslednom slove už stojí pri nej, jemne ju "odhodí" od dverí a otvorí* Ešte raz vitaj, Tom! ^^

*Kenichi ľutuje, že tu nemá kocky cukru, no mrarvce vo vreckách chovať nechce. Tvári sa, že sa ho nič netýka a v zhrbenom čupení sa odráža rukami od stola, aby sa točil na stoličke- nejak musí energiu stráviť a myslenie spaľuje len 20%. Potichu zamrmle* Myslím, že je zbytočné ho vyhadzovať. Vie o plánoch. *trochu zatají, že naschvál s ním rozviedol diskusiu, aby to týmto spôsobom poistil. Má pocit, že sa im zíjde niekto vyššie postavený.*

Ďakujem,* vráti sa hrdo do miestnosti, žmoliac si prst jednej ruky druhou. Posmešne sa usmeje Naoru.* Môžem ťa naučiť, ako získať rešpekt, ak chceš,* zažiari mu v očiach neposlušný ohníček. * Tuto Dai ma pozná pár minút a nevie bezo mňa vydržať!,* Risknúť to, nerisknúť to? Risknúť to! Na podčiarknutie svojich slov sa ju posnaží objať rukou okolo pliec, ale keďže brucho drží čo najďalej od jej lakťa, vyzerá jeho gesto veľmi vtipne.* Ken’ichi-kun má pravdu, viem toho priveľa. A nemám v mozgových spojoch zarážku, ako niektorí,* očarujúco odhalí svoj nažltlý chrup, čím Naore naznačuje vyhlásenie vojny. Predchádzajúce náznaky prešli bez povšimnutia.*

No a? Jeho otec toho tiež vie priveľa a som presvedčená, že tento zmätok to z neho tajnými metódami vypáčuje. Práve preto dáva na svojho syna veľký pozor a drží ho od spoločnosti. Povedal mi to, dokonca som Toma dodnes nevidela naživo!,* Pch. Dáva na svojho syna pozor... Najvyšší čas, aby prišiel a dokázal to. * Ale fajn, zdá sa, že tu Toma všetci milujete, tak vás iba varujem, aby ste neboli prekvapení, keď je toto vaše posledné spoločné stretnutie,* zastaví sa, mieriac späť ku kreslu. *Takže... Sú dáke námietky proti atentátom v súkromí? Nie? Okej, stačí už len vybrať dátum.

*veľmi nenápadne zo seba zhodí Zadkovu ruku a otočí sa do miestnosti* čím skôr, tým lepšie - hneď ako vymyslíme dobrý plán infiltrácie. Hlavne ty, Naora, by sa mala zamyslieť, ako chceš upútať vládcu Enfysu. *dodala posmešným tónom* s Bao by to také obtiažne nemalo byť, keďže Viola má neustále nutkanie ľuďom pomáhať a tvoja povaha by ju určite mala zaujať. Teodore... to by tiež nemalo byť ťažké, ale čo budeš robiť ty, Tom?