Zasadacia miestnosť, kaštieľ Ibion

*Nepodarilo sa ju trafiť!? Zo snahy prepáliť obe dvojičky svojím ohnivým pohľadom (momentálne skôr komickým) ju vytrhne hlas, ktorý ešte nepočula. Strhne sa, v momente mieriac pohľadom na okná. Zdesene otvorí ústa, snažiac sa nespanikáriť. Koľko toho počul?* Kto si?,* otázka ktorá bola dnes už niekoľko raz položená, ale zrejme najlepšie vystihujúca jej pocity.*

*Nedostatočnú reakciu zo strany chlapca s lízatkom, mu vynahradila „šéfka“ operácie. Vidieť jej paniku v očiach a otvorené ústa stálo za to dlhé čakanie v skrčenej polohe. Iste vždy keď bude mať náladu pod psa, tento jediný moment v spomienkach mu ju vylepší.* Vy ma nepoznáte, Naora?!,* uškrnie sa.* Veď s mojím otcom, Todeusom, máte veľmi vrúcny vzťah, nie? Len nedávno ste sa u nás zastavila, lebo sa vám pokazil koč presne pred našou rezidenciou, * spýta sa ironicky, skúmajúc v akej výške je okno. Ak by sa mu nepodarilo prestúpiť do miestnosti s istou eleganciou, celá jeho snaha by vyšla nazmar, keďže by im zaobstaral akurát tak komické číslo. Rozhodne sa ostať ešte moment izolovaný.* Tom Abreu,* domýšľavo vynechá svoje stredné meno, pričom pri spomienka naň vzdoruje miernemu začervenaniu.* Ale, to je jednoduché, vy ma vezmete do tímu!,* odpovie na otázku, čo tu robí.*

*Skvelé! zaradovala sa Dai v duchu a okamžite vyrazila k Tomovi* Tak ťa tu vítam *povedala asi príliš srdečne a podala mu ruku aj napriek Naorinej zjavnej nevôli*

*Kenichi zabudol, že stolička, na ktorej čupí, nieje otáčia, preto pri pokuse otočiť sa Tomovi čelom padne k zemi zjavné stresy si z toho nerobí, aj keď sa cíti podstatne trápnejšie, ako pri vstupe do miestnosti. S tým, ako vstane a pohliadne na ostatných skonštatuje:* Potrebujeme tu otáčacie kreslá... *pozrie na Toma a vykročí k nemu. Chvíľu premýšľa, ako vlastne pozdraviť a po chvíli k nemu natiahne ruku s malým lízatkom v tvare guličky. Keby bol ešte trochu bližšie, pichol by mu s tým do oka.*

*Podá dievčaťu dvojčaťu ruku, myslel si, že po svojom očividnom odpore k Naore by u neho mohol mať bod navyše, no jej srdečnosť bola trochu prílišná... Že by ju len predstierala v rámci taktizovania?* Danke,* skonštatuje s ďalším zo série svojich úškrnov, tentoraz s úškrnom číslo päť. Prijme od Ken’ichiho lízatko a okamžite si ho strčí do úst, akoby sa snažil naznačiť, že žijú približne na rovnakej vlne. * Jahodové? No čo už...,* konečne naberie odvahu preliezť cez okno, čo sa mu bez veľkých obtiaží nakoniec podarí, ale dostane sa tým až do nebezpečnej blízkosti oboch dvojičiek.*

Odkiaľ berieš tú istotu, že ťa do tímu chceme, chlapče?* už-už má nutkanie vyplaziť jazyk, keďže toto prostredie v ňom prebúdza dávno zašlé detské zvyky.* Sme piati, kontinentov je päť, ty by si nám síce mohol robiť spoj, ale ako poznám Todeusa, len čo sa dopočuje o tom, že si sa dal na špinavú prácu, dotiahne ťa domov ako handru,* vyloží svoje karty na stôl, hoci očividne nevyjadrujú všetky myšlienky, ktoré v ňom kolujú. Todeus je pravdepodobne v kaštieli, keď tu má syna... Ale čo tým sleduje?* Mimochodom, v sklade pokazeného náčinia máme stoličky na kolieskach, ale boli označené za životu nebezpečné, keďže ich skladala tuto Bao...

*Kenichi si premerieva Toma z nebezpečnej vzdialenosti a bez toho, aby odtrhol pohľad odpovie* Zatiaľ radšej budem na normálnej stoličke. *Nechce sa mu ísť do nejakého skladu- navyše, už vie, že sa otáčať nemá. Prestane pohľadom skenovať Tomovu tvár a vráti sa na svoje miesto. Naory sa opýta* Čo teraz? Je nás viac, alebo... *vyberie paličku, už bez lízatka, von z úst* sa ON nepočíta?

*ešte chvíľu si z maximálnej blízkosti premeriava Toma, no potom si sadá späť za stôl* Podľa mňa sa každá pomoc zíde, či nie? Ale v každom prípade hlasujme.. Ja som za. Ken'ichi? *obracia sa, pričom si podvedome všíma miesta, na ktoré jej dvojča pred chvíľou spadlo*

Ako povedal Teodor, je nás 5, nepotrebujeme nikoho, takže nie* nepridá žiadnu vlastnú myšlienku, pričom ešte vždy urazene myslí na poznámku o pokazenom koči. Malý skrčok, akoby som to robila z vlastných chúťok?! *Radím ti, nechaj nás pracovať a choď sa hrať s rovesníkmi, lebo otcovi poviem o tvojom správaní!

A môj otec uverí niekomu, s kým trávi niekoľko nocí v mesiaci, namiesto svojho syna, nie?* v skutočnosti si je takmer istý, že otec by Naore uveril. * Hlasovanie nepomôže. Je vás síce päť, ale...* odmlčí sa. Prišiel čas na skutky, namiesto slov. Vyberie si lízatko, z ktorého zostala už len gulička veľkosti menšej čerešne a zahodí ho von oknom. Premeria si Ken’ichiho i Dai a rozhodne sa pre toho prvého, predsalen, Dai je dievča! S menším zaváhaním si popreťahuje prsty a vrazí Ken’ichimu päsťou do tváre.*

*Na Kenichiho tvári sa poprvý krát prejaví silnejšia emócia a teda aj nejaký výraz: agresia! Ako by sa dalo zistiť, medzi jeho hobby patrí bojové umenie, Capoeira. Aj keď ho teda prvá rana dostala zo stoličky opätovne, nestratil sa a zo zeme mu to krásne vrátil výkopom s presnosťou zamierenou na jeho hlavu*

*ani si nevšimla ako, Tom k nim priletel a vrazil jej dvojčaťu. Chvíľu ostala zamrznutá, no akonáhle jej mozod začal znovu pacovať... *Ken'ichi! Braček, si v poriadku? Ken-chan.... Bolí to veľmi? *dostkla sa jeho nosa, no keďže sykol, hneď ruku aj stiahla.. Obrátila sa k Abreovi* Ty debil, čo...prečo...?! UROBIL TI NIEČO?! *takmer sa rozkričala. Sprosté decko...*

*Zacíti tupý náraz do tváre a hoci očakával proti reakciu, stratí rovnováhu a v momente padá na zadok (alebo Zadok? ). Prstami si preskúma nos, či náhodou nevytŕča do zvláštneho smeru, a krv z pery si bleskovo oblizne. Námietky dievčaťa sa snaží ignorovať. S ťažkosťami, ale predsa, vstane, nadýchne sa a začne s prednáškou.* No vidíte. Je síce pravdepodobné, že každý súrodenec by reagoval ako Dai, ale treba si tu uvedomiť istú vec. Že Piati nie sú hlúpi. A ak aj sú, tí čo sú nad nimi nie sú hlúpi. Dostať sa na pozície, v ktorých by nám Piati dôverovali natoľko, aby sme boli schopní spraviť prevrat, nebude jednoduché.* Zastaví sa a prejde k stolu v strede miestnosti, na ktorý sa posadí. *Sú väčšinu času strážení, všetci k nim vzhliadajú. * Otočí sa priamo k Dai, snažiac sa navodiť chápavý výraz, čo sa mu moc nedarí.* Dai, ako by ti padlo, ak by si zistila, že niekto z Piatich tvojmu bratovi ublížil? Ba ho až zabil? A ty si nič nespravila pre to, aby si mu pomohla?* Zahľadí sa pre zmenu na jej dvojča.* To isté platí aj pre teba. Dai v nebezpečí a vzdialená niekoľko stoviek kilometrov...* už je hádam každému jasné, kam tým mieri.*

*Ale očividne to niekomu celkom jasné nie je.* No a? Aj ja môžem zomrieť a Teodor sa nepôjde pretrhnúť aby ma zachránil,* zahlási ľahostajne. Mierne ju vykoľajila scéna s bitkou, ale pokiaľ sa k nej nemusí pridať, nejak ju netrápi. To len ich pubertiacke hormóny pracujú...* A navyše, čo ťa trápi ich osud? To s tebou nič nemá...* keď už sa na ňu aj Bao zadíva zvláštnym pohľadom s vyznením „ty si to neuvedomuješ“, začína si uvedomovať, že jej niečo uniká.*Počkať, nehovorte, že vy sa už poznáte a toto je dáky váš plán...* teda, ak by boli jej slová šípky, práve by sa trafila do miesta na stene, vzdialeného do terča o niekoľko desiatok metrov.*

*Predtým, ako poprvý krát za stretnutie dlhšie prehovorí, krátko sa povzbudivo usmeje na Dai.* Naora má pravdu. Všetci sme tu s vedomým rizika...*zdvihne sa zo zeme ale ostane stáť (trochu sa hrbí)* a preto nevidím dôvod, prečo nepokračovať. Netvrdím, že mám záujem zaujať niektorý z postov- ale som si na 90% istý, že nikto z nás nieje natoľko hlúpy, aby postupoval neopatrne...*vytiahne balíček lentiliek a predtým, ako si ich začne vkladať po jednej do úst, prejde si prstami po natrhnutej pere* Vlastne, skôr by otázka mala znieť: Prečo sa chceš pridať? Čo ponúkaš? *Dá sústredený pohľad na Toma, akoby ho chcel ohňom zočí zmeniť na uhlík.*

*Bratov úsmev jej trochu pomohol vzpamätať sa, no aj tak ostala otrasene sedieť na zemi a zdola naňho pozerala. Je pravda, čo hovorí, veď je moje dvojča (pri tejto myšlienke sa pousmiala), ale aj tak sa oňho bojím.. čo ak predsa len.. no túto myšlienku zo strachu nedokončila.* Ken'ichi má pravdu *vstala a postavila sa mu čo najbližšie* ale tiež by sa vám nepačilo, keby... vaša najbližšia osoba... zabitá jedným z Piatich, ešte k tomu ďaleko od vás a boli by ste bezmocní...

Samozrejme, Dai. Práve preto...* náhmatkovo sa zadíva na hodiny na zápästí a zlezie zo stola. Dlho sa na ňom nezdržal. Začne kolovať po miestnosti, obchádzajúc jednotlivých aktérov tejto „divadelnej hry“. * Lebo chcem. Lebo sa nudím. Lebo rodičia sa o mňa nestarajú. Lebo je to skvelá príležitosť. A milión ďalších dôvodov, Ken’ichi-kun,* zráta na prstoch svoje hlavné dôvody. * A lebo ste mi sympatickí a mienim pre vás spraviť láskavosť,* aj by žmurkol, ak by o sebe nevedel, že pri žmurknutí sa mu zvraští celá tvár (tak Zadok je aj Narcis :D). * A síce tvrdíš, Ken, že neočakávaš vysokú pozíciu, keď si už raz tu, znamená to, že už ju máš. Keďže máme aké-také povedomie o ostatných kontinentoch, predpokladám, že Ejtmún bude ťažším orieškom než ostatné kraje. Ľud panovníčku doslova miluje, má silnejšiu ochranku, menej ľuďom dôveruje,* nedá sa poprieť, že je Todeusovým synom.*

*Do úst si dá niekoľko lentiliek naraz- líca má roztomilo nafúknuté a zároveň vďaka tomu jeho hlas znie urazene- čo však nieje.* Sympatickí? Prečo som potom dostal ranu? *správa sa, akoby ho zvyšok jeho prehovoru netrápil. Znovu je však opak pravdou. Prehltne a opýta sa upierajúc zamyslene pohľad niekam do zeme* Vedel by si s tým pomôcť? S infiltráciou?

*Z celej prechádzky po miestnosti mu vyplynulo iba niekoľko málo faktov, napríklad, že sedieť na stole je pohodlnejšie než stáť na nohách. Preto sa vráti späť k nemu, vysadne a nohy vyloží hneď za sebou. * Pretože som sa chcel uistiť, že nie ste jedným z tých párov dvojčiat, ktoré nemajú silný citový vzťah. A že tvoja sestra nedokáže ovládať impulzy, keď ide o teba. Stačí, že jej niekto prenikne pod kožu, naviaže sa naňho a je to v háji,* mierne popustí uzdu svojmu ovládaniu a postaví sa za Dai, pričom jej kladie ruku na plece. * Samozrejme, že vám pomôžem s infiltráciou, nevidíte všetky moje kvality?* úškrn číslo osem a mierne presunie svoju hlavu za Daine copíky . Ďalší súkromný test.*

*čo... čo si to dovoľuje?! bolo jediné, nad čím v tú chvíľu rozmýšľala (i keď len na okamžik).
nemilosrdne mu vrazila lakeť do brucha.* Daj.Mi.Pokoj! A nemysli si, že o nás všetko vieš, keď nás vidíš prvý krát v živote! *tu už kričala*

*Kenichi má ale všetky reakcie a pocity pod kontrolou. Navyše vie počúvať a pamätať si. Citová naviazanosť a putá.... je to to, čo sa snaží zmerať a odhaliť? pozerá sa inam, akoby sa ho to netýkalo.. no po chvíľke sa opýta* Snažíš sa nás odhadnúť? *Pretože pokiaľ áno, nechce sa chytiť. Aj keď, to čo robí mu je jedno iba pokiaľ vie, že to nemyslí vážne*

*Au. Chytí sa za brucho, no usmievať sa neprestane. * Vďaka...,* v klenutom postoji sa obzrie po miestnosti. Bao sa tvári zmätene, Naora šokovane a Teodore je na pokraji smiechu. Uvedomí si, že mu po brade tečie krv z Ken’ichiho úderu. Opäť si ju jazykom zotrie, pričom sa snaží nevnímať štípanie. Ak ho v takomto stave nájde otec, má po chlebe buď on, alebo oni, ale skôr on. Aj otec vie, ako rád provokuje. * Skôr by som to nazval... rád analyzujem ľudí, čosi ako hobby,* uznáva, že jeho stoj s bruchom zaisteným dlaňami je mierne ponižujúci, no nemusí byť dokonalý.* A my predsa budeme spolupracovať, no nie? Je nutné, aby som vás spoznal,* jednu ruku odsunie, po tom, čo bolesť zmiernie, a pokúsi sa ju opäť položiť Bao na plece. Dotkne sa iba na krátky moment, hneď ju odtiahne. * Fajn, je čas pracovať. Dvojičky šupneme do Ejtmúnu, to vám už hádam došlo. Čo spravíme s ostatnými,* keďže predpokladá že dvojčatá su v podobnom veku ako sám, vie si spoluprácu s nimi predstaviť lepšie ako s ostatnými. Preto očakáva ich názory.*

*Ken'ichi kráča a zastaví sa blízko miesta, kde sedí Tom Z. (sorry xD) a oprie sa o stôl. Pozerá ale inam, akoby zvažoval a chcel si byť skutočne istý.* Navrhuješ teda, aby sme my dvaja boli spolu a každému tak teda ostalo miesto, že? Myslím ale, že rozdelenie by malo byť na všetkých- každý by sa mal vedieť odhadnúť. Najmenej priebojný člen, alebo aj-povedzme- najslabší by mal dostať oblasť, kde sa vládca neteší práve veľkej popularite...*premeria si všetkých pri stole*.. potom bude treba už len naplánovať, ako sa dostať vysoko postaveným pod strechu. *Zakončil reč, ktorá bola odriekaná pokojným a tichším hlasom. Aj tak ho nikto neprerušoval.*

*počúvala, medzičasom už opretá o stôl, bratovu reč - každou sekundou, čo túto možnosť zvažovala, sa jej páčila viac a viac... nemala čo dodať, tak sa len uškrnula na Toma a rovnako potichu ako jej brat poznamenala* Som zvedavá na analýzu...

To je tiež možnosť,* očakávalo by sa, že mu Ken’ichiho uvážlivosť bude drásať nervy, dokonca by to sám očakával, no tentoraz ho skôr teší, že niekto vyslovil viac než otázku.* Ale nezdá sa, že by sa niekto z nich hlásil k pozícii najslabšieho článku,* prstom zameral trojicu, ktorá bola ešte donedávna jediným spasením pre Zabudnutý kraj. Koľký vtip! * Už len kvôli tebe sa ďalšej analýzy zdržím,* usmeje sa na Dai.* Tak, Ken’ichi kun, kam by si sa priradil ty sám? Predpokladám, že čo to už o krajoch vieš, všakže? A ty, Dai?