Loď Evelline

S prepáčením, ale dovolím si oponovať,* zastaví sa a natiahne sa za sklenou fľaškou, ktorá sa takmer prevrhne do vodorovnej pozície a poctí ich lahodným zvukom rozbíjajúceho sa skla. Našťastie sa jej podarí zachrániť situáciu a náležite ju využiť, keď všetky zvyšky červeného vína vleje do svojho pohára a vypije do posledného dúška. Snáď to bola už posledná fľaša. Ale možno sa ešte nejaká nájde... Určite.* Lady Henrietta vtedy takmer naisto skonzumovala ľadové kocky z pohára, v tvári jej bolo vidieť číry šok. A až potom, keď ju Lady Diana vyhrešila za neprimerane nízku poklonu, jej vytrhla pramienky z parochne,* uvedie fakty na pravú mieru a zachichoce sa. Spoza jej chrbta sa ozve priškrtený hlas jedného z ich strážnikov. Okamžite naňho vrhne prísny, preverujúci pohľad, očakávajúc znechutenú grimasu či masku pohoršenia, namiesto toho však zočí muža potláčajúceho príval smiechu. Pootočí sa späť k priateľom a prstami prechádza po chladnej hrane svojho pohára. Noc je krásna, oblohu posiatu hviezdami síce skrývajú pod svojimi krídlami chumáče oblakov, no mesiac v splne vrhá na hladinu svoj majestátny odraz a zabezpečuje im pri ich neskorej večeri dostatočné svetlo na to, aby nemuseli siahať po sviečkach ukrytých v ich kajutách. Nečakaná výprava na Šarlotin ostrov je síce iba v koreňoch, no už teraz Breanne predpokladá, že dopadne ideálne. Ako inak? Možno až príliš. Možno bude natoľko harmonická a sladká, až sa jej z toho prebudia dávno ošetrené zubné kazy. Ale prečo sa sťažovať, ak má okolo seba svojich priateľov?* Dúfam, že sa nepotopíme,* dodá po malej pauze. Nikdy netrpela morskou chorobou, spôsobenou vlnami, no zato ju plavba vždy dostatočne desila i bez nej. Bola príliš riskantná. V Quabdure sa na lode dostali iba niekoľkí vyvolení a väčšina obyvateľov nikdy nevidela more. No ona patrila práve medzi tých niekoľkých, ktorým sa táto príležitosť naskytla priam na dennom poriadku. A tentoraz ju musela i oficiálne prijať, pretože nezúčastniť sa skúšobnej plavby jedného z najžhavejších vynálezov za posledných desať rokov by bolo nemorálne. Až na fakt, že o ich prítomnosti na palube lode Evelline sa verejnosť dozvie až po jej ukončení. Menej svedkov, menej potenciálnych atentátov. Pch. A až na to, že dvaja z piatich Piatich sa jej nezúčastňovali tak či tak. Bude musieť výrazne popracovať na vyjadrovaní vlastných názorov a presvedčení.*

/prepáčte kvalitu ale- Šeherezáda ako pozadie, iPod v ušú, mamina si pohmkáva a nedokážem písať, keď niekto číta, čo píšem, však Fredi? :)/

*Rory sa zahľadí do hviezdneho neba, no zo zasneného pohľadu do nebies ho vytrhne Breannin rýchly pohyb. Fú, tá už v sebe toho trocha má, pomyslí si Rory.(:P) Večera pripravovaná v kuchyni najlepších kuchárov v krajine ako obyčajne nesklamala a Rory si plnými dúškami užíva dokonalý večer s ľuďmi, ktorých má rád...Nasáva čerstvý vzduch do svojich pľúc, ničí si pečeň červeným vínom a premýšľa, nad tým aké má v živote šťastie. Trápi ho len jedna vec: nedokáže sa úplne uvoľniť v prítomnosti osobných strážcov, nuž čo, je to ich povinnosť a on im to nesmie zazlievať. Ešte, že ho neotravujú svojou prítomnosťou aj v sprche. Rory sa mierne pousmeje a zmetie myšlienku niekam do zatratena. Otočí sa k Thu a spýta sa:*Nevieš prečo tu s nami nie je aj Vio a Delia?
(len pre Beu: dúfam že som touto otázkou nič nepokazil :P)

(Bea: Nie, len som pedant na hviezdičky, prepáč )
(no zabijem sa? :D)

*Ak by sa na nejakom mini-ostrovčeku nachádzal stroskotanec, nečudovala by sa, keby že radšej zostane, kde je, akoby mal ísť s pasažiermi ako sme my. Slovo mierne opití, bolo naozaj mierne . Rory sa pomaly začal kymácať zo strany na stranu, a Bree bola na tom podobne. Stredný mozog začal strácať svoju schopnosť udržania stability aj u Thu. Našťastie, otázka, ktorú sa spýtal Rory, ju trochu prebudila - viete ako: vypleštila oči, utrela sliny do tejto úžasnej kombinácie šiat, ktorá bola nová, vnímala slová a začala ich spájať, aby čo-to pochopila.*Čo? Jaj, no. Ve´d vieš, Viola má nejaké povinnosti*prekrútila očami*ktoré ani nepoznám a Delia? To sa spýtaj, eh, Bree.* Okej, zdalo sa, že Thu už strácala sebakontrolu, oprela sa a zaklonila hlavu. Zacítila príjemný vánok, neskôr vzduch - až jej bolo na vracanie.*Radšej sa to spýtaj Bree. Asi budem vracať.* Pravdepodobne ju nik nevnímal - všetci boli na tom rovnako.

/Love ya all./

*Snažila sa udržať sústredený pohľad na svojich spoločníkoch, no nikdy to nevydržala viac než niekoľko sekúnd. Oči jej už pri troche námahy začali slziť a líca sa menili na soľné vodopády. Zrejme bol najvyšší čas odobrať sa do ríše snov a zamknúť sa do kajuty, ktorú zdieľala s Thu, no problém bol, že... že by v svojom stave nezaspala, ani keby vypila celú fľašku magického bylinkového extraktu, určeného na jej ľahký spánok. Ani vlny narážajúce do bokov ich loďky by ju neukolísali k spánku. V žilách jej totiž teraz namiesto krvi prúdila číra energia zmiešaná s nadmernou dávkou alkoholu. Opätovne sa otočila k mužovi, ktorý len prednedávnom potláčal neopodstatnenú vlnu smiechu.* Poprosím ďaľšiu fľašu, rovnaký ročník,* podarí sa jej udržať celkom stabilný tón, nie príliš povýšenecký ani rozkazovačný, no zároveň neznie ako opitá Piata, ktorá by pri pokuse vstať na rovné nohy dopadla priamo na nos. A to je presne to, čím v tejto chvíli je.* Viete si predstaviť, že by nás takto nachytali radcovia?,* provokatívne sa usmeje pri tejto predstave. Radcovia by ich správanie riešieli veľmi razantne, Piati, Nepiati. Strčili by ich na pár dní do ich domovských palácov, kým by neprecitli z alkoholického opojenia a vymysleli by im akúsi nákazlivú chorobu. A práve preto teraz žiadala už štvrtú fľašu vína. Lebo za normálnych okolností bolo niečo podobné neprípustné. Zdá sa, že i paranoia z atentátov má svoje svetlé stránky. A na ich obranu, to víno rozhodne nebolo také silné. Rozhodne.* Del sa ešte nespamätala z morskej choroby z minulej plavby,* pripomenie im na vlastné počudovanie, že dokáže niečo, hocičo, v svojom rozpoložení racionálne zdôvodniť.*

/gosh, Stripped nie je vhodná pesnička pri písaní, ona akosi... dobre, nerozvádzajme /

*Rory pozeral na Bre s otvorenými ústami sledoval ako žiada ďalšiu fľašu opojného moku.*,,Kam to do toho dievčaťa ide?" *Ale hneď na to si aj odpovedal:,,Keď už Bre robí niečo čo sa nemá, tak to robí poriadne a so štýlom!" ,,A nenecháme ju predsa v tom samú", povedal si sám pre seba a už aj dvíhal pohár k plnej fľaši vína.* Už len na zdravie a Thu, Bre a Rory do seba na jeden dúšok vliali celý krčah vína. Rory bol rozhodnutý, že to bol už jeho posledný, ale nejako sa mu zbiehali slinky na ďalší a ďalší pohár a tak sa bez štipky sebaúcty spil pod obraz boží.*Nevie ako dopadli jeho dve spoločníčky, keďže po niekoľkých pohároch sa zložil kdesi uprostred paluby majestátnej lode a stiahol so sebou aj obrus... a ako to už býva aj s celým jeho obsahom.


/no fuj, taký ožrani..keby toto vedela p.p. Nocman... :D:P/

*Och, ďakujem, povedala by najradšej, ale nebola si istá, že ak pohne jazykom a teda vydá zvuk, - či už priškrtený, alebo ľudský - či sa nepovracia. Ale dnešok by mal byť výnimočný. Už len tá plavba najnovšou technológiou - koľký to luxus -, potom voľný odpočinkový deň bez žiadnej práce, a teraz? Najlepšie červené víno v Quabdure. Ročník 1993. Absolútna genialita. Neskutočnosť, sen a predsa realita. /Rýmujem! :D/
Zrazu niečo padlo, zlomilo či rozbilo sa, bum-tresk-cink-, a bolo. A ako! ; Au moje uši! /ušú!!!/ Nevedela, či to bolo spôsobené týmto stavom, v akom bola, alebo tým, že to naozaj bolo blízko jej sluchu. Ale skôr tá prvá možnosť bola akceptovateľná, racio. Začalo sa tam upratovať ostošesť, dokonca som počula chichot niektorých slúžok. Inokedy by som sa na ne pozrela škaredým pohľadom, ale tento raz som nemala síl, nemala možnosť, a vôbec, ani by to v tejto tme nevideli.*Ajajaaaaaaaaaaaaj, máme novú hru, Rorko?* Spomenula si na Violu, hoci nevie z akého dôvodu, ale asi to bola len taká upomienka, že niekde tam je, a že treba aj na ňu trochu myslieť. A prečo nie? Podpichneme niekoho?
Prvá obeť: Rory. *Keď už začíname so zábavou, ako ste na tom s Vio? Počula som zaujímavé pikošky.*