Quabdur

Ľudia od nepamäti trpia chronickým strachom pred tým, čo je nové a nadčasové. Táto nechuť je veľmi podobná nechuti voči fantázii, ktorá často ulieta na vzdialené púte do budúcna, či minulosti, a necháva osoby, ďaleko vzdialené od svojej ríše, chladnými. Iba niekoľko jedincov ľudského pokolenia, ktoré v posledných rokoch čoraz väčšmi stráca svoju originalitu, je schopných v dobách nadvlády techniky, využiť schopnosti vlastnej mysle, ktoré im boli nadelené od prírody. Fantázia. Ako lahodne znie to slovo. Nedosiahnuteľné a zároveň blízke. Poviete si: „pustím si fantáziu na prechádzku a čosi sa ukáže“, no vo väčšine prípadov to tak nie je. Treba ju pestovať, starať sa o jej rast a poslúchať ju, neodmietať jej prosby a nápady. Dokáže to len málokto, ale IM sa to podarilo. Im, ktorí sa nazvali, príhodne, „PIATI“( The Fives). A podarilo sa im azda nemožné. Pretože sny sa stali skutočnosťou, zhmotnili sa do určitej podoby a vcucli ich do seba, akoby minulosť nikdy neexistovala.
Iste uhádnete ich počet. Bolo ich 2+3. Boli mladí a nepripravení, zato plní energie. Každý z nich bol v svojej podstate odlišný a to bola vec, ktorá ich spájala. Toľko kníh a filmov bolo nakrútených o kúzlach, o kúzlach vychádzajúcich z magických prútikov, o čaroch, pochádzajúcich z magických predmetov a strojov, ale ich kúzla neboli a zarovno boli skutočné. Poslúchali ich iba niekedy, Vtedy, keď v nich samy verili. Pretože ICH kúzla, boli zároveň ich FANTÁZIOU*. Ktorá často bývala na osoh, no mala aj opačné stránky.
Breanna, Viola, Thu, Delia a Rory. Obyčajné priateľstvo sa stalo niečím cennejším než manželstvo a krehkejším než láska. Ak padne jeden, padnú aj ostatní.
Obyčajní štrnásť roční obyvatelia sveta Zeme jedného dňa jednoducho prekročili hranicu medzi jednotlivými astrálnymi vesmírmi, iba vďaka ich predstavivosti. Problémy sa im začali kopiť, nie problémy týkajúce sa zlomených nechtov, či nesplnených prianí, ale skutočné problémy, finančné, citové, skrátka všetky problémy, ktoré prichádzajú spolu s dospelosťou. A oni pred nimi potrebovali utiecť. Vytvorili si vlastný svet, na pohľad vymyslený, ale do detailov prepracovaný a jedného dňa... ich skrátka tento svet vtiahol. Prijal ich za svojich piatich vodcov, kráľov, panovníkov a každému pridelil istú časť svojej rozlohy. A ony na oplátku zabudli na minulosť. Nechcene ale nútene. Spomienky na ZEM, kde žili životom mešťanov, vdychujúcich plynné výpary a strachujúcich sa o životnosť svojej planéty, jednoducho zmizli a nahradila ich história, odohrávajúca sa v novom svete. Rodina skrátka prešla s nimi, bola to tá istá rodina, iba s novou minulosťou. Viac už neboli deti, študujúce na gymnáziu, v detstve sa preháňajúce na trojkolkách, ale deti, pripravené prijať bremeno vlády nad kráľovstvom, v detstve objavujúce čaro konských povozov. Nič z toho, čo bolo pred tým, sa nestalo. Ich nový život začal tu, v novom svete, pomenovanom Quabdur, rovnako ako miesto, kde sa po prvý raz jedného dňa ocitli, Centrum ostrova.
*-pre lepšie pochopenie ich magických schopností čítať tému „Kúzla“
• Len pre objasnenie istej skutočnosti, ktorá sa môže zdať mierne nejasná. Po stáročia do Quabduru prichádzali nové a nové generácie vládcov. Pýtate sa, ako je možné, že každá nich si vymyslela navlas rovnaký svet, s rovnakými zásadami? Jednoducho. V mozgoch quabdurskích mágov existuje filozofia, že v svete, kde predtým vládcovia žili (v našom prípade Zem), je umiestnené dáke kúzlo. Mimoriadne vplyvné kúzlo, žijúce veľmi nespútane a s vlastným myslením. Toto kúzlo poľuje na skupinku mladých ľudí, ktorá sa však navzájom nemusí poznať. Stačí, že ich spája jedna vec- majú obrovské problémy a chcú sa ich zbaviť. Keď ju nájde, začne kúzlo vykonávať svoju prácu. Zvedie mladých ľudí dohromady, prepojí ich osudy a následne jednému z nich vloží do hlavy myšlienku o imaginárnom svete. Dokonale prepracovanú myšlienku. Čosi, čo by sa hádam ani nemalo nazývať myšlienkou. A tak to všetko začne. Znovu a znovu...

Obyčajný ostrov s niekoľkými výbežkami, omývaný hlbokým a slaným morom, uprostred ničoty. Asi tak by bol Quabdur charakterizovaný, ak by ho mal opisovať obyčajný pozorovateľ, ktorému čistou náhodou bola predložená starodávna mapa tohto vzácneho svetadiela. Samotné jeho obyvateľstvo, by sa však razom ohradilo, že ostrovy nemajú veľkosť dvoch najväčších zemských kontinentov, spojených do jedného. Ďalej by argumentovali, že výbežky sú presne štyri a symbolizujú štyri rozpäté motýlie krídla, čím naznačujú, že na ostrove panuje sloboda. Avšak, ostrovčania nikdy nenazývali ich ostrov ostrovom, keďže toto označenie bolo priam nevkusné. Vždy keď ste začuli slovo svetadiel, kontinent, alebo najčastejšie svet (pretože ostrovčania odmietali uznať, že niekde na mori leží aj iný ostrov), bol tým myslený Quabdur. Bolo by taktiež vhodné poznamenať, že práve spomínané miesto nebolo vždy obývané. Niekoľko ráz doňho prenikli ľudské bytosti, no spoločne s predchádzajúcimi vládcami sa skrátka vyparili a opäť sa objavili až pri príchode nových vládcov. Momentálne bol kontinent niekoľko stoviek rokov neobývaný, keďže sa nenašiel nik, kto by doň dokázal vniknúť. Ako náhle sa však nohy našich PIATICH dotkli qaubdurskej pôdy, život tu opäť povstal. Avšak, napriek občasnej absencii ľudí, zvieratá tu žili takmer vždy. Miestni vedci tvrdia, že je to preto, lebo zvieratá majú hranicu medzi skutočnom a neskutočnom milión ráz tenšiu než ľudia a zároveň ich fantázia prekvitá vo väčšej miere. Dosť bolo polemizovania o zvieracích vlastnostiach, som tu na to, aby som vám priblížila Quabdurskú geografiu. Ako už bolo spomenuté, ostrov sa delí na šesť rovnocenných častí, buď rozlohovo, alebo významovo. Jedna časť je v podstate jeden Kraj, čiže tu máme dokopy šesť Krajov. Každému z nich šéfuje iný člen PIATICH a každý má akési zameranie.
Napríklad na pestovanie obilnín a výrobu mliečnych výrobkov, rovnako ako aj pečiva, sa špecializuje Ejtmún, kraj Slnka. Slnko je v ňom pradôležitým činiteľom, keďže bez neho by nebola úroda a celá Quabdurská rovnováha by bola narušená. Z ľavej strany je obkľúčený Mlžnými horami a z pravej Sagvarským lesom. Jeho hlavným mestom je Aislin.
Veilet, s hlavným mestom Isa, je krajom Vody, keďže v neďalekom jazere pramení rieka Večernica, tiahnuca sa po celej rozlohe. Zároveň v blízkosti nájdete aj preslávené jazero Tiki Hati. Nikto nevie, kde presne končí, keďže na jeho protiľahlom brehu stojí lesná ohrada, do ktorej nik neodvažuje vložiť čo i len prvý prst na pravom chodidle.
Toto miesto sa familiárne prezýva „Nepreskúmané územie“, v skutočnosti je to územie „Zabudnutého kraju“. Každý kto doň vkročil sa z neho už nevrátil, preto z neho ostrovčania majú strach a vyhýbajú sa mu veľkým oblúkom, čo v posledných rokoch značne znížilo cestovný ruch v susediacom Veilete.
Eba je krajinou Stromu. Bez nej by ľudia nemali kde sedieť, kde jesť, či kde spať. Zároveň je to vrchný producent papiera a pergamenu. Susedí s Ejtmúnom, od ktorého ju delí les Sagvar. Nezákonné kácanie stromov je však trestné. Platí tu zákon: „Za každý vyrúbaný strom, je nutné zasadiť dva nové“. Jej hlavným mestom je Eirméd.
Ak by sme sa po Quabdure vydali po smere hodinových ručičiek, prvý kraj, na ktorý by sme narazili, by bol Enfys. Na rozdiel od ostatných sa nešpecializuje na výrobu životu dôležitých surovín, ale pestuje v ľuďoch vieru. Ani tak nie vieru v náboženstvo, ktoré je mimochodom na Quabdure rozšírené najmä v oblasti centra, ako vieru v samých seba, v dobrú a zápornú energiu a vieru v nádej. Náboženstvo je tu inšpirované východnými zemskými filozofiami, ktoré sem priniesli práve spomínaní PIATI. Hlavným mestom Enfysu je Velius. Najdôležitejším bodom tunajšieho okolia je Chrám. Honosná a krásna budova, stojaca na okraji vodopádu, spájajúca ľudí zo všetkých kútov.
Posledným, ale rozhodne nie najhorším krajom, je Naiva ,kraj Kameňa . Hoci celý Quabdur žije v mieri, občas sú zbrane tak či tak potrebné, o nástrojoch typu kladiva ani nehovoriac. Naivu obkolesujú Mlžné hory, s najvyšším vrchom Sarietinom, dosahujúcim výšku 9673 m.n.m, ako udávajú historické meradlá. Zároveň je Naiva najväčším zásobovateľom nerastných surovín. Jej hlavným mestom je Razz.
Keď už bolo spomínané more, nedá mi nepremostiť. Okolo celého ostrovu preteká, alebo skôr „stojí“, obrovský, priezračný a neobyčajne hlboký Oceán. Je rozdelený na dve základné časti, ktoré z neho robia vlastne len prerastené more. Zároveň sa tieto dve časti volajú Západné a Východné more. Na niektorých špecifických Quabdurských oblastiach vznikli postupom času pláže, veľmi obľúbené destinácie na strávenie horúcich popoludní.
Opäť premostím. Ročných období je tu šesť a každé z nich patrí niektorému z PIATICH (plus počítajte aj „Zabudnutý kraj“). Najskôr je tu klasika, jar, leto, jeseň, zima.
Jar patrí Veiletu, voda je vtedy obzvlášť dôležitá, keďže rastliny len kvitnú a treba ich pravidelne zalievať. Leto náleží Ejtmúnu, pretože obilniny by bez slnka nevyrástli a celý Quabdur by zachvátil hladomor. Jeseň je Ebina. Stromy zhodia svoje lístie-> neklamný znak toho, že je najvyšší čas ich pokácať. Zároveň sa vraví, že ich pestrofarebné sfarbenie ku sklonku života je istá forma rozlúčky. Zimu vlastní Enfys, nakoľko v chladnom počasí toho veľa človek nenarobí a teda sa viac uchyľuje k svojim myšlienkam. PIATI si z domovov zároveň priviezli zvyk oslavovať Vianoce (nevie sa ako , asi ich mali natoľko radi, podobne ako svojich príbuzných a blízkych, že sa preniesli s nimi v ich spomienkach. Alebo ich veľmi nenávideli, lebo vyšší spôsob prenášania platí aj pre nežiadané veci. Tento spirituálny kolotoč zrejme rozhodol, že život bez nenávidených vecí by bol len polovičným), nie však v náboženskom duchu, skôr v rodinnom a pohodovom. Okrem toho k nim však pričlenili zvyk „Idealizácie“.**
A potom je tu piate ročné obdobie. Zmesica. Je to mix jesene a jari v kratšom časovom intervale. Právom prináleží Naive, pretože ťažba kamenia najlepšie prebieha za počasia nie príliš teplého, ale zároveň ani chladného.
Zabudnutý kraj si vyslúžil Temnotu. Tvrdí sa, že spočiatku Temnota vôbec nebola Temnotou, no keď sa stal kraj Zabudnutým, pozmenila sa zarovno s ním. Na rozdiel od jesene, ktorú sprevádzajú búrky len sporadicky, Temnota si zakladá na nepretržitom daždi a búrkach, bleskoch, hromoch, depresii. V tomto počasí je prakticky nemožné pracovať, preto sa takmer všetci zašijú do svojich obydlí a čakajú na koniec veternej smršte, ktorý je čím bližšie, tým viac vzdialený.
Špeciálne kvôli temnote bol v Quabdure vyvinutý ďalší systém. Systém „Hromadenia“. Počas zvyšných ročných období si občania vo vlastnom záujme zhromaždia potravu, drevo do pece, oblečenie, i všetko ostatné potrebné, aby o to v Temnote nemali núdzu. Obchody sú otvorené raz do týždňa na dve až tri hodiny.
A ako je to s časovým usporiadaním jednotlivých ročných období? Každé z nich trvá tri mesiace, jeden mesiac má tridsať dní, jeden deň má dvadsať štyri hodín. Proste klasika. Avšak rok už trvá 540 dní. Pre bližšie spoznanie Quabdurských mesiacov odporúčame zhliadnuť nižšie uvedený zoznam ***.
Nevedno aká nadpozemská moc to dovolila, no vzhľadom k tomu, že Quabdur sa nachádza v úplne inom vesmíre než Zem, je viac než záhadou, akoto, že čas plynie rovnako ako tam. Slnko vychádza na rovnaký počet hodín, Mesiac ho nahrádza v rovnaký čas, ako na Zemi a dokonca aj príliv a odliv fungujú na rovnako princípe. Vraví sa, že prví vládcovia žili v odlišnom časovom usporiadaní, no boli z neho vykoľajení, čo sa odrazilo na ich zdraví a teda vládli menej. Vesmír sa teda prispôsobil a iní vládcovia už mali usporiadanie, na ktoré boli zvyknutí.
Správne ste sa dovtípili, že sa už čoraz väčšmi vzďaľujeme z roviny geografickej, no ak sa divíte, prečo na Quabdure žila vždy iba jedna generácia vládcov a po jej smrti jednoducho život vymizol, vedzte, že za to môže kliatba. Slávna Quabdurská kliatba, ktorá vládcom nedovoľuje úspešnú lásku, vzťah, ani splodenie potomkov.
Nikto žijúci, okrem tých najmúdrejších a najmocnejších čarodejníkov (inak povedané, okrem tých, ktorých fantázia má priam megalomanskú úroveň), však o tejto kliatbe nič nevie a preto si vládci jednoducho povedia, že zrejme nemajú šťastie v láske, a dožijú svoj život bez potomkov. Akýkoľvek príbuzenský vzťah okrem dcéra/syn, nepovoľuje inému príbuznému nastúpiť na trón namiesto predchádzajúceho vládcu. Je to jedna z nevýhod, ktoré panovníci majú, nikdy neucítia pravú partnerskú lásku a ak aj, skôr či neskôr im ju čosi preruší. Najčastejšie to býva smrť.
Keď už spomínam smrť, nedá mi zarovno nespomenúť tretí odsek „Zákonníku pre správneho panovníka“, ktorý pojednáva o fakte, čo sa stane, ak jeden alebo viacerí z PIATICH opustia brány povrchu Quabdurského. V tom prípade sa v Kraji zosnulého uskutočnia rýchle voľby, na základe ktorých sa určí jeho nástupca, zo zvyšných členov PIATICH. Ten je, chce-nechce, donútený prevziať zodpovednosť nad Krajom zosnulého, zároveň si opatrovať vlastný kraj a dokonca musí zmeniť bydlisko, presťahovať sa do Kraju zosnulého a vzdať tak hold jeho pamiatke. Azda preto sa vždy vládcovia navzájom opatrovali, ani jeden z nich sa necítil na to, že by mohol riadiť dva štáty, veľkosti spojenej Kanady a Ruska. Síce viac vypočítavý a mocnejší panovníci, ako jasne vidíme v Zemskej histórii, bažili práve po tomto „dare“, Quabdur sa pred nimi bohato zabezpečil a žiadny z nich sa nemohol stať jeho vládcom.
Čo sa týka ošatenia, delí sa na tri kategórie. Dámske, pánske a detské, pričom pri tej poslednej sa nerozlišuje, či je oblečenie určené chlapcovi alebo dievčaťu (čím však samozrejme nechceme povedať, že všade po okolí pobehujú chlapci v sukničkách a šatočkách).
Prelínajú sa tu štýly z pozemskej minulosti a súčasnosti, pričom tvoria celkom vítaný celok.
Dámske kusy šatstva sú najčastejšie dva: šaty (pre ženy s nadváhou, alebo pre ženy, ktoré sa za seba z akéhokoľvek dôvodu hanbia, prípadne pri slávnostných príležitostiach) a body (pre tenké ženy, dobrodružné a sebavedomé typy, avšak nevhodné pri formalitách). Postupom času sa obe kusy čoraz väčšmi rozvili, dozdobili, zušľachtili a začali prichádzať i nohavice a samostatné tričká, avšak vyššie spomenuté šatstvo ostalo vždy najhlavnejším.
Páni mali výbavu o niečo pestrejšiu. Základ tvoril buď smoking, alebo frak, alebo oblek (pre vyššie postavených činiteľov, vládcov, na formálne udalosti) a pre druhú triedu tu boli košele, akejkoľvek farby a akéhokoľvek materiálu a plátenné nohavice, najčastejšie tmavej hnedej.
Deti pobehovali v čom chceli, od mamičkinej zástery až po najvyčačkanejšie ružové ružičkové šaty. Ako inak, všade kde sa medze nedodržiavajú, stretajú sa obete s pohoršením.
Keď som už načrtla bežný život sedliaka, presuniem sa k obyvateľstvu.
Quabdurskí občania boli dobrosrdeční, mierne otravní a často až priveľmi zhovorčiví ľudia, na vlas podobní tým pozemským. Mierne sa od seba odlišovali. Tí na juhu boli mierne tučnejší než iní, kučeravejší a červenší do tváre, zatiaľ čo na severe žili ľudia chudší, športovejší a mnoho krát nadanejší v ľudskom cítení. Nevedno ako presne sa to predchádzajúcim vládcom podarilo, no nikdy medzi nimi nevznikli kasty (dobre, musíme uznať, že akési rozdelenie na chudobnejších a bohatších tu vždy bolo, no správny Quabdurčan nikdy nedával najavo svoju majetkovú odlišnosť, inak by bol odsúdený k večnému samotárstvu).
Metabolizmus mali od prírody výkonnejší než pozemskí ľudia, no čo sa týkalo bodných rán, hojili sa o poznanie pomalšie, než je to na Zemi zvykom. Údajne preto, že v Quabdure boli vojny veľmi, veľmi, veľmi ojedinelé a preto si ich telá na tieto rany nestačili vyvinúť dostatočnú a rýchlu obranu.
Na záver tejto časti ešte niekoľko poznámok k RPG. V RPG trvá jeden rok na Quabdure deväť mesiacov v skutočnosti. Zhodnime sa teda na tom, že jeden mesiac v Quabdure bude trvať u nás pol mesiaca. Niekde, ešte neviem kde, ale niekde vždy nájdete, aký mesiac momentálne prebieha, takže o to sa nestrachujte.

Kúzla v Quabdure nie sú ani zďaleka podobné kúzlam, ktoré poznáme a o ktorých toľko snívame. Kúzlam, ktoré splnia všetky naše priania a viac. Tieto kúzla majú vlastnú dušu, vlastný život, nezávislý od života ich potencionálnych používateľov. Rovnako, ako okrem Zemského vesmíru existuje aj vesmír Quabdurský, niekde visí aj vzdialený vesmír kúzel, z ktorého sa sem tam nejaké uvoľnia.
Samotné čarovanie prebieha nasledovne:
Quabdurčan sa ocitne v nebezpečenstve alebo núdzi. Predpokladajme, že tento Quabdurčan má vo vienku veľké množstvo fantázie a už má skúsenosti s tým, ako ju využívať. Úporne myslí na kúzlo, ktoré chce vyvolať. Na jeho príchod, využitie i následky. A kúzlo sa po úpenlivom prosení a bedákaní nakoniec objaví, vykoná svoju úlohu a opäť sa stratí v ničote, mieriac do svojho vlastného sveta.
Azda to trochu vysvetľuje skutočnosť, prečo sú všetci veľkí mágovia starci. Ovládnuť fantáziu je neobyčajne ťažké, jej výcvik zaberá niekoľko rokov, ale zväčša stojí za to.

Oslavy sú samostatnou kapitolou v živote každého Quabdurčana. Ich spoločenské povahy využijú každej príležitosti, kedy sa stretnúť so svojimi známymi, susedmi a vzdialenými príbuznými. Sviatky sú na to ako stvorené. Nejdem ich pochopiteľne vymenovať všetky, iba tie najdôležitejšie, ktoré sa oslavujú každý rok, bez ohľadu na to, či je na ne nevhodná situácia.
Oslava príchodu PIATICH
- samo o sebe dôležitý deň, ktorého dátum sa po každej generácii mení (napríklad počas tejto generácie sa bude „Oslava príchodu piatich“ odohrávať v Teplovlade)
- vyznačuje sa veľkými hostinami a tanečnými oslavami, ktoré sa však konajú vo voľnej prírode

Vianoce + Idealizácia**
- Vianoce sa oslavujú každý rok v decembri, zvyčajne sa zíde celá rodina, rozdá si zopár darčekov, avšak, darčekmi nemyslíme hmotné predmety, ale slovné pochvaly ( tieto pochvaly si počas celého roka pripravujú, aby sa uistili že sú objektívne; napr. jeden Quabdurčan napíše bestseller a na Vianoce mu jeho mama „dá darček“: „Skvelá práca s tou knihou. Úprimne, sme na teba pyšný. Najviac sa mi páčila časť TÁ a TÁ, ale TÚ a TÚ časť si mohol vynechať“), pomáhajú si tak psychicky do ďalšieho Roka
-Idealizácia je čisto Quabdurský zvyk, jedná sa o posledný decembrový deň, kedy sa rodina zíde a navzájom si vyrozpráva, po čom túžia srdcia jej členom, zároveň si pred všetkými sľúbia, že tieto sny do budúcej Idealizácie vyplnia ( navyše sa každoročne odohrávajú súťaže, napríklad o Najbláznivejší sen, alebo o Najušľachtilejší sen, pričom pribúda čoraz viac kategórií, a Idealizačné trhy, s bohatým kultúrnym programom, priamo pri Quabdurskom Centre)

Nový začiatok, Osvietenie
- Nový začiatok je obdoba Nového roku, oslavuje sa na konci Koncofázy a prelína sa s Osvietením, čo sú oslavy skutočnosti, že končí ročné obdobie Temnota

Narodeniny
-oslavujú sa v menšom rodinnom kruhu, patria k nim rôzne excentrické zvyky, pri narodeninách vyššie postavených ( a najmä obľúbených) činiteľov prebiehajú pochody po námestiach

Okrem vyššie spomenutých sviatkov existuje ešte nespočetné množstvo iných, menej podstatných, ale zábavných. Fantázii sa medze nekladú :)

V minulosti sa už niekoľko ráz pisári experti, pokúšali zostrojiť jednotný kódex, platiaci pre všetkých obyvateľov. Avšak nikdy sa im to nepodarilo, takže každý z nich napokon uznal, že slobodný život je to, čo robí Quabdur výnimočným. Je však treba uznať, že pri ťažkých priestupkoch vinník nikdy neostane nepotrestaný.
O zákonný poriadok sa stará tunajšia polícia.

Najnebezpečnejšia časť celého svetadielu. Nedostihnuteľná, nezmapovaná, nepoznaná a temná. Zároveň nabitá najväčším magickým nábojom a schovaná v hustom poraste stromov.

Múdre mozgy si kedysi vymysleli, že v Sagvare žijú tvory, ktoré nazvali „Elfovia“. Postupom času sa ukázalo, že toto tvrdenie bolo celkom vymyslené a jediné nezvyčajné tvory, žijúce medzi stromami, sú Gertembrani, tvorovia podobný prerasteným krtkom, s kožou podobnou jašteričej, ktorý dokážu rozprávať iba v rýmoch. Nie sú to veľmi obľúbené živočíchy, no patria ku Quabduru.
V strede Sagvaru rastie strom Matka. Lístie tohto stromu je fialové. A očividne skrýva tajomstvo.

Mlžné hory sú skvostom, viditeľným už z veľkej vzdialenosti. Na ich vrhoch majú stanovisko rôzny meteorológovia, rovnako ako hvezdári. Každé tri roky sa konajú preteky v tom, kto vylezie najvyššie na vrch Sarietin. Doterajší rekord si drží domáci O. Patrik, 5693 metrov nad morom.
Okrem toho sa tu nachádza sopka Werita.

Podľa dostupných zdrojov jediná sopka v Quabdure, neaktívna, niekoľko rokov a generácií vyhasnutá. Čo však spôsobuje dym, ktorý z nej občasne stúpa? V legendách sú Mlžné hory opisované ako „kôpka sopiek“, je teda dosť možné, že hory majú vulkanický pôvod a teda boli v minulosti sopkami. Zrejme rovnaký osud čaká aj na Weritu, akurát, že najskôr musí vypustiť magmu.

Okrem tzv. „Malých ostrovov“, pozostávajúcich z niekoľkých malých pevnín, je v okolí Quabduru aj jeden veľký ostrov. Síce je umelo vytvorený vládkyňou Šarlotou Siedmou, je to vyhľadávaná destinácia. Z istých jasných ale zároveň nepochopiteľných dôvodov sa výpravy na Šarlotin ostrov organizujú výlučne vo Veilete (áno, správne, Šarlota bola Veileťanka)